
Spomienky a ...
Spomienky a ...
Prinášame vám spomienky piatakov- absolventov EGT v Tisovci na svoje študentské roky v našom meste.
Marko Hundža
EGT mi dalo mnoho priateľov a ľudí, s ktorými som strávil krásnych a občas aj krušných päť študentských rokov. Žiakom by som chcel odkázať, aby išli za svojimi snami a hľadali zmysel svojho života. V budúcnosti im prajem všetko dobré.
Marianna Paulenková
Čo mi dalo EGT? Tak okrem toho, že som mala možnosť naučiť sa angličtinu, stretla som tu veľa zaujímavých ľudí, ktorí mali dosť rozlišné pohľady na svet. Každý z nich ma naučil niečo nové, či už v dobrom zmysle alebo v zlom. Žiakom by som chcela hlavne odkázať, aby sa zbytočne cez stredoškolský život nestresovali, snažili si ho užiť z každej stránky, aaa.... aby sa snažili zistiť, o čo im v živote ide, aby „nemrhali časom“, a naplno sa venovali svojim záľubám.
Andrej Batyás
Spomínam si, že keď som nastupoval na našu školu bol som nevýrečný a tak trochu hanblivý chlapec, ktorý si nebol istý, čo chce v budúcnosti robiť. EGT bolo pre mňa úžasnou skúsenosťou, pretože diametrálne zmenilo môj život. Na jednej strane som spoznal nových ľudí, mojich spolužiakov, ktorých mám veľmi rád, a ktorí mi budú nesmierne chýbať. Títo ľudia mi pomohli vyjsť spod ulity a aj vďaka nim dnes stojím pevne nohami na zemi. Na druhej strane sú to príležitosti, ktoré som využíval počas celých piatich rokov môjho pôsobenia na škole. Vďaka debatnému klubu, do ktorého som sa dostal úplnou náhodou, sa mi podarilo zúčastniť sa na ´Majstrovstvách sveta v debate v Mexiku či Istanbule´, kde som spoznal stovky nových ľudí z celého sveta. Debata mi takisto pomohla zlepšiť môj tzv. stage presence a pomohla mi nebáť sa postaviť pred ľudí a komunikovať. Mal som možnosť viesť študentskú spoločnosť, čo nakoniec spôsobilo aj to, že som sa prihlásil na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Veci, ktoré som zažil a robil bolo veľmi veľa. Keď si dám môj život pred a po EGT na vážky, jednoducho cítim, že som sa zmenil ako osobnosť. Už nie som ten hanblivý chlapec, ktorý prišiel z dediny so smiešnym názvom, ale som dospelý človek, ktorý vie čo chce, kým chce byť, čo si môže dovoliť a hlavne nezabudne odkiaľ pochádza. Náš čas na EGT sa kráti, a preto by som chcel odkázať niečo mojim mladším spolužiakom a zároveň aj našim nasledovníkom. Viacerí z ročníka sme sa na konci zhodli, že kým ste na strednej, treba si užívať túto etapu naplno. Učenie nie je všetko a stráviť roky nad knihami nie je vôbec perspektívne. Podľa mňa je stredná škola to najkrajšie obdobie nášho života a práve z tohto dôvodu si treba užiť to, že vaša jediná starosť je chodiť do školy a učiť sa. Často som si porovnával zážitky mojich kamarátov, ktorí navštevovali iné školy. Prišiel som na to, že náš študentský tisovský život je epický. Veď nie nadarmo si voláme naše študentské mesto T-town. Môj odkaz pre vás všetkých je: využívajte všetko, čo vám EGT ponúka, nadobudnite nové vzťahy a buďte slušní !
Kika Hanusová
Milí spolužiaci!
Dni mojich spolužiakov a mňa na našej škole pomaličky končia. Čas plynie niekedy naozaj rýchlosťou svetla. Na svoj prvý deň v Tisovci sa pamätám akoby bol včera. Prišla som sem vo svojich nových fialových šatách, plná očakávania, no zároveň s malým pocitom strachu niekde vo vnútri. Nevedela som, čo mi táto nová etapa môjho života prinesie. Na začiatku som poznala iba Žofku, s ktorou som sa skamarátila počas prijímačiek. Postupne však pribudli do môjho života i ostatní. Áno, aj my všetci piataci i vy sme si boli niekedy cudzí. Museli sme si nájsť k sebe a svojim charakterom cestu, ktorá nebola vždy jednoduchá. Život je však jedna dlhá a nevyspytateľná cesta a z nás sa za tých päť rokov vyformoval úžasný kolektív. Škola je inštitúcia, ktorá prináša ľuďom vzdelanie a šancu realizovať sa. Ja osobne som vždy mala vysoké ambície. Chcela som skúsiť niečo iné ako všetci moji spolužiaci zo základnej školy. Pre mňa to znamenalo odchod z Lučenca. Evanjelické gymnázium v Tisovci malo vždy výborné renomé vďaka študijnému programu, ktorý ponúka. Vyučovanie v anglickom jazyku predsa nebolo na každej škole v roku 2008 bežné, kedy sme sa o štúdiu rozhodovali my. Neprejde však deň, kedy by som svoje rozhodnutie o výbere školy ľutovala. Áno, viem, drahí študenti, že vy máte možno v tejto chvíli zo školy iné dojmy. Poviem vám však, že i ja som ako vy ostatní – a regular student of EGT. I ja si občas pošomrem, zanadávam a som extrémne lenivá sa donútiť niečo robiť (especially teraz v maturitnom ročníku). Kto však nie je?! Iba čas prináša zmeny, ktoré človek dokáže oceniť až po nejakej dobe. Prvá a jedna z najdôležitejších vecí, ktorú mi naša škola dala bolo osamostatnenie sa. Život je neustály kolobeh zmien. A práve v Tisovci som sa naučila prežiť v prostredí, kde som bola odkázaná len sama na seba. Možno to prišlo skôr ako to zažili moji rovesníci zo základnej školy a to bolo jedným z hlavným dôvodom, pre ktorý som dospela rýchlejšie ako oni. Na tejto škole sa z dievčatka stala žena plná veľkých snov a ambícií. Zo začiatku som bola tichým študentom, ktorý participoval na verejnom živote as little as possible, pokým neprišla naša CHRISTMAS STORY, kde sme mali všetci šancu realizovať sa a ukázať, čo je v nás. Jej pripravovanie - režírovanie, písanie scenára, nacvičovanie a celková organizácia patria medzi jedny z najkrajších momentov v mojom živote. Práve CHRISTMAS STORY bola prostriedkom, ktorý donútil komunikovať každého s každým a začal formovať kolektív. A asi sme predsa len vyformovali dobrý kolektív – vyhrali sme s naším dielom celoslovenské kolo Orange grantového kultúrneho projektu. Významná zmena prišla v treťom ročníku. Rozhodla som sa aktivizovať sa po neúspešnom pokuse o štúdium v Amerike. Jednoducho som nebola lucky one. Vtedy som to brala ako sklamanie seba a svojich snáh – predsa to bol jeden z dôvodov, prečo študovať na EGT. Dnes to však vnímam ako najlepší zlom v mojom živote, ktorý mi priniesol zmenu. Nie nadarmo sa hovorí: „Kde sa jedny dvere zatvárajú, druhé sa otvoria.“ Stala som sa predsedníčkou Žiackej rady na EGT. Bola som mladá, nemala som skúsenosti, no mala som odhodlanie a energiu, ktorá na našej škole v Žiackej rade vyprchávala. Po pár mesiacoch som si však uvedomila, že najhoršia práca je práca s ľuďmi. My, žiaci EGT, sme tí, ktorí tvoria a reprezentujú školu. Po pár neúspešných pokusoch s prácou s vami, študentmi, som zistila, že to asi nepôjde tou cestou, ktorou som chcela kráčať. Bolo to ako hádzanie hrachu o stenu – večne nespokojní študenti. Nespokojnosť z princípu – už ste sa niekedy nad tým zamýšľali? Keď ste boli požiadaní, aby ste sa sami pričinili o zmenu, už nebola potrebná. Vtedy sme sa už všetci vedeli prispôsobiť. Máme však potom nárok sa sťažovať? Myslím, že každý si dá odpoveď sám. Po týchto skúsenostiach som pochopila tú skeptickosť predchádzajúcich predsedov. Moje pôsobenie v Žiackej rade mi dalo možnosť reprezentovať EGT v Študentskej únii Slovenska, kde mali zastúpenie rady z celej našej republiky. Svojou usilovnosťou, energiou, no najmä plynulou angličtinou, ktorú mi dala naša škola, som sa dostala oveľa ďalej. Ako budúca perspektívna diplomatka som sa vždy zaujímala o international affairs a inak to nebolo ani v tejto organizácii. Na starosti som mala medzinárodný sektor komunikácie s inými krajinami a následnú reprezentáciu Slovenska na rôznych zahraničných fórach. Precestovala som si Európu, navštívila krásne miesta, pamiatky; stretla som sa s mnohými inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí budú budúcimi vodcami rôznych európskych krajín, no hlavne som získala skúsenosti a vedomosti, ktoré sú v dnešnom svete neoceniteľné. Prekladala som rôzne dokumenty, dohovory a vyhlásenia, slúžiace pre budúce fungovanie študentov na Slovensku a v Európskej únii. Kto mi však dal prvotnú šancu? Bola to pani riaditeľka Pašiaková, ktorá ma prvýkrát poslala na stretnutie ŠUS. Jej patrí moje veľké ďakujem za šancu a môj osobný rozvoj. Bez EGT by som nikdy nebola schopná komunikácie v anglickom jazyku na takej úrovni, na akej som dnes a tiež by som nemala takú podobu vyjadrovania, ktorú som získala v debatnom klube. Moje ďakujem patrí i Madame Petric, vďaka ktorej som sa po svojich potulkách vo francúzsky hovoriacich krajinách nikdy nestratila, nezostala hladná a dokázala viesť jednoduchú konverzáciu s miestnymi. Škola mi tiež dala vo štvrtom ročníku skúsenosť so študentskou spoločnosťou. Je to naozaj priceless experience, ktorú odporúčam každému z vás, potencionálnemu firemníkovi. Naučíte sa veľa či už o ekonómii, fungovaní spoločností, organizácií eventov, či riešení kríz a konfliktov. My, égalité, sme zažili krásne obdobie, kedy sme pracovali pre vás, EGŤákov. Získala som skúsenosti s natáčaním filmu, navštívili sme rôzne miesta a získali sme s naším filmom i druhé miesto na celosvetovom finále súťaže Social Innovation Relay. Firma je skutočne niečo, kde dokážete realizovať seba a my sme to napriek menším prekážkam dokázali. Moja cesta počas týchto piatich rokov bola dlhá a kľukatá, plná ups and downs. Žijeme vo veľmi komplexnom svete, kedy už niektoré veci nefungujú tak ako kedysi. Žitie je miestami komplikované a od človeka sa očakáva stále viac a viac. Ak však chceme byť úspešní, musíme na sebe pracovať. Dnes ide o jednotlivca, o jeho výnimočnosť. Ja sa snažím nestrácať čas a pracovať na sebe každým dňom. Navštevovala som záujmové aktivity takmer každého druhu, aby som sa obohatila. Časovo to bolo síce náročné, no vždy sa dajú veci zvládnuť, keď sa naozaj chce. Pred nami je maturita a následne vysoké školy. EGT zohralo významnú úlohu vo výbere mojej budúcej školy. Dala mi základy, pre ktoré som bola prijatá na King´s College v Londýne, ktorá patrí medzi TOP 30 univerzít sveta. Dúfam, že moja cesta života na EGT bude pre vás inšpiráciou a bude minimálne taká bohatá a pestrá, akou bola pre mňa. EGT vďačím za naozaj krásne študentské roky. Dala mi priateľov, vzdelanie, rozhľad, no najmä to, kým som sa stala. Už by som vám chcela napísať len poslednú vec - na všetkých svojich cestách života nezabúdajme na Boha, ktorý je s nami všetkými na každej ceste, pre ktorú sa rozhodneme. Želám vám krásne strávené roky na EGT a do skorého videnia!
Milica Majorčíková
Keď som si v roku 2008 vyberala strednú školu, na ktorej strávim ďalších päť rokov svojej mladosti, vôbec by mi nenapadlo, že to bude práve EGT. Vtedy som ani len netušila, že nejaký Tisovec existuje. Až keď mi o ňom povedala spolužiačka, začala som nad tým vážne uvažovať. V tom čase bolo EGT veľmi známou školou na Slovensku, a to bol jeden z dôvodov, prečo som sa pre ňu nakoniec rozhodla. Bolo to veľmi dôležité rozhodnutie, ktoré vôbec neľutujem. Ak by som si mala strednú školu vybrať znovu, nič by som nezmenila. Toto rozhodnutie totiž vo veľkej miere ovplyvnilo môj život a bolo pre mňa veľkým prínosom. Keď sa povie stredná škola, každý si pod tým predstaví nekonečné hodiny strávené v triede, zbytočnosti, ktoré sa musíme učiť aj keď na to práve vôbec nemáme čas, náladu a ani trochu nás to nezaujíma, nudu a čakanie na vytúžený odchod domov. Ani v mojom prípade to nebolo inak. Bolo veľa chvíľ, kedy som sa samej seba pýtala, čo tu vlastne robím a prečo svoj čas netrávim nejako zábavnejšie. Veľakrát počas tých piatich rokov som rozmýšľala nad tým, či to vôbec bolo správne rozhodnutie. Teraz, keď mám pred sebou posledné dni na strednej škole, tak môžem s istotou povedať, že áno. Až dnes si uvedomujem, ako sa môj život vďaka EGT zmenil. Táto škola mi otvorila bránu do sveta. Vďaka debatnému klubu, ktorý dlhé roky patril medzi najlepšie na Slovensku, som mala možnosť súťažiť na medzinárodných súťažiach v Mexiku a Turecku, ale aj v rôznych mestách Slovenska a zažiť zážitky, na ktoré sa nedá zabudnúť. Spevokol mi taktiež ponúkol možnosť spoznať partiu úžasných ľudí a s nimi precestovať Slovensko, ale aj zahraničie. A naša trieda? Skupina úplne odlišných ľudí, z ktorých každý jeden je svojím spôsobom osobnosťou. Títo ľudia spolu vytvorili kolektív, na ktorý nikdy v živote nezabudnem. Hádky a nezhody, ale aj radosť a krásne chvíle. Kolektív, ktorý vedel vždy podporiť (aj v ťažkých časoch) a vyčariť úsmev na tvári. No Tisovec mi okrem skvelých spolužiakov a výborných učiteľov dal možnosť spoznať aj mnoho iných úžasných ľudí, ktorí ma veľa naučili. Dúfam, že tieto priateľstvá nikdy neskončia. Až v piatom ročníku som si uvedomila, aký je Tisovec v skutočnosti krásny. Bývať v obklopení hôr, kde stačí prejsť pár metrov a ste všade tam, kde potrebujete byť. Má to svoje čaro. Nie každý teenager má v štrnástich rokoch možnosť bývať na internáte alebo priváte. Ja som túto možnosť dostala a vďaka tomu sa stal zo mňa vyspelejší človek, schopný postarať sa sám o seba. EGT mi dalo veľa - vzdelanie, ktoré je v dnešnej dobe veľmi dôležité, pretože ak chcete niečo dosiahnuť, musíte sa naučiť v tomto svete orientovať. V tomto mi veľmi pomohol aj debatný klub, ktorý ma naučil vynájsť sa v situáciách, kedy to najviac potrebujete, byť presvedčivý a presadzovať si svoje názory. To sú veci, ktoré sa vám v každodennom živote veľmi zídu. Škola ma naučila byť zodpovednou za svoje činy. Pochopila som, že nestačí chcieť, potrebné je ísť si za svojím cieľom a nikdy sa nevzdávať. Dala mi veľa možností a príležitostí, no okrem nich mi dala kamarátov, pravých priateľov a nezabudnuteľné zážitky. Na záver by som len chcela odkázať všetkých súčasným aj budúcim študentom: „Chopte sa každej príležitosti, ktorá vám bude ponúknutá a vážte si to, že môžete byť v Tisovci na EGT, lebo príde čas, keď vám ostane už len pár dní a vy si uvedomíte, ako skvelo vám tu bolo, koľko vás táto škola naučila, a akú lekciu do života vám dala. Prajem vám veľa úspechov v nasledujúcom štúdiu!“
Zuzana Szalaiová
Rok 2008. Mám 15 rokov a pred sebou jedno z rozhodnutí, ktoré mi zmení život – výber strednej školy. Po prvom neúspešnom pokuse z ôsmej triedy, skúšam znova - podávam si prihlášku na EGT. Tento raz úspešne prijatá. V hlave mi znie jediná otázka - „Čo ma čaká?“. Rok 2013. Mám 20 rokov, pred sebou posledné dni na strednej škole. Hovorí sa, že v živote človeka nie sú dôležité veci, ale okamihy. Okamihy a momenty, ktoré som zažila tu, v Tisovci, sú nezabudnuteľné. EGT nebola obyčajná stredná, s obyčajnými spolužiakmi. 5 rokov v mestečku, ktoré má 4000 obyvateľov, ∞ krčiem, 3 obchody a skoro žiadne cesty, spraví svoje. Pre niekoho raj, pre iných peklo. Milované i nenávidené miesto. No každý z nás má na toto miesto nespočetne veľa spomienok. Čo mi dalo EGT? V roku 2008 som prekročila bránu tejto školy a ocitla sa v 1.B. Nevedela som, čo ma čaká a čo mi táto škola dá. Možno budem znieť trápne a otrepane, ale dala mi veľa. Dala mi vzdelanie, skúsenosti a otvorila možnosti. Dovolila mi spoznať rôzne kúty sveta a naučila ma, že keď chcete niečo dosiahnuť, musíte si za tým ísť, lebo nič vám k nohám z neba nespadne. Práve tu v Tisovci, som sa naučila, že človek sa musí zodpovedať za svoje chyby a poučiť sa z nich. Naučila som sa samostatnosti a zodpovednosti. Čo mi však ešte EGT dalo, sú úžasní ľudia, od ktorých som sa naučila viac ako z učebníc. Rozdielne povahy, názory, postoje, hodnoty. Tisovec – miesto vzniku najpevnejších priateľstiev, priateľstiev na celý život. Za 5 rokov sme toho zažili spolu veľa. Smiech i slzy, hádky aj bitky. Divoké noci a ťažké rána. Na EGT som strávila mladosť – najkrajšie roky, ktoré vám už nikdy nikto nevráti späť. Myslím si, že stredná škola je mostom do skutočného sveta. Na moste zvanom EGT, je nutné dodržiavať prísne pravidlá, ktoré nám občas pripadajú nepochopiteľné. Boli chvíle, keď sme sa na túto školu hnevali. A nebolo ich málo. Napriek všetkému si myslím, že sme tu zažili skvelú mladosť a keby som si mala opäť vybrať strednú školu – nezapochybujem ani na sekundu. Drahí EGŤáci, užívajte si každý rok, ako by to mal byť váš posledný, pretože päť rokov prejde ako voda a „sweet high school times“ budú preč. Chopte sa každej možnosti, ktorá sa vám naskytne a reprezentujte seba aj školu, lebo sa to vždy zíde. Nezabúdajte na debatný klub, ktorý vás možno raz dostane až do ďalekého Mexika a pomôže vám „vykecať“ také problémy, o ktorých by sa vám ani nesnívalo! :))
Ďakujem za skvelé zážitky, budete mi chýbať! :)
Dátum vloženia:
29. 5. 2013 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15










