Z histórie knižnice

Knižnica v Tisovci vznikla v roku 1842 pri evanjelickej cirkvi zásluhou Pavla Jozeffyho, ev. a. v. superintendenta, a jeho kaplána Augusta Horislava Škultétyho. Pri zakladaní knižnice využili svoje priateľské styky s mnohými osobnosťami slovenského národného života i ochotu mesta a jeho obyvateľov. Príkladom a povzbudením Jozeffyho a Škultétyho sa prihlásilo ďalších 26 zakladateľov, medzi ktorými sú A. H. Škultéty, P. Jozeffy, Ondrej Čipkay, Daniel Lojko, Ondrej Gál a farári, učitelia, mešťania, remeselníci, mestský kapitán, ba i jedna žena, ich mená a pôvod sa však neuvádzajú.

Pri založení knižnice sa začala písať aj „Pamětnice pro slowenskau kniháreň w Tisowci roku 1842 zřízená“, ktorá je dnes uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Jej úvodné slová sú nasledovné: „Od jednoho času, působením vlastenců vzdelanosti milovných, pozakládali se v některých městečkách slovenské Bibliothéky, které obecenstvu výborný poskytujú prostředek nejen k zábavě a obveselení, ale i k poučení a mravnému vzdelání...“ Po odchode Škultétyho z Tisovca v roku 1847 začala knižnica vo svojej činnosti ochabovať. O jej činnosti v tomto období nie sú žiadne zápisy, predpokladá sa, že stagnovala. Pravdepodobne to bolo spôsobené revolučnými rokmi 1848 – 49.

Nový rozmach knižnice nastáva príchodom nového kaplána Daniela Lojku, ktorý sa stal v roku 1868 jej druhým knihovníkom a na tomto poste pôsobil desať rokov, do 31. októbra 1878. Vtedy po ňom nastúpil na miesto knihovníka Karol Kyčka, tisovský učiteľ.
Podľa poznámok v pamätnici, v roku 1880 prešla tisovská knižnica pod správu čitateľského spolku. Za štyridsať rokov svojej činnosti získala knižnica 899 kníh i celých ročníkov časopisov – všetky knihy a časopisy boli slovenské alebo české. Z kníh bolo 387 zväzkov vedeckých, 387 zväzkov zábavných, neúplných ročníkov časopisov bolo 234 zväzkov, divadelných hier bolo 61 zväzkov a básnických spisov bolo 64 zväzkov. Od roku 1880 pokračuje zoznam získaných kníh nepretržite každý rok až do roku 1911.

Od roku 1902 bol knihovníkom Ján Uram. Významným krokom bolo založenie knižnice pre deti. Stalo sa tak v roku 1904, kedy bola založená „Detská knižnica“ ako pobočka tzv. „Veľkej knižnice“. O jej vznik sa zaslúžili knihovník Ján Uram, učitelia Ľudovít Clementis a Ján Brádňan. Od roku 1905 sa v pamätnici zapisujú aj detské knihy. V tomto roku mala knižnica pre dospelých 1170 zväzkov kníh a 120 čitateľov, detská knižnica mala 198 zväzkov kníh pre 170 detí. Kníh pre deti bolo málo, preto sa intenzívne získavali ďalšie. Na valnom zhromaždení 6. januára 1908 Ján Uram navrhol založiť v Tisovci muzeálnu zbierku. Návrh založiť zbierku odôvodnil tým, že si treba uctiť predkov. Súčasne sa navrhlo, aby sporiteľňa poskytla miestnosť. Tisovská zbierka predstavovala vlastne múzeum. Prvé dva roky sídlila v sporiteľni a od roku 1910 mala samostatnú miestnosť. Občania návrh na založenie zbierky prijali. Darcov i predmetov nebolo málo. Za štyri evidované roky (1908 – 1911) múzejné predmety venovalo 58 občanov a veľa školských detí. V múzeu sa sústredili veľmi rôznorodé predmety: archeologické vykopávky, zbierky rastlín, staré mince, rukopisy a staré knihy, mapy, rarity z rôznych oblastí ľudského života. Založením múzea prevzala knižnica v regionálnom rozsahu funkciu zrušenej Matice slovenskej. Robila to s úmyslom odovzdať neskôr celú zbierku Martinu. Tisovská knižnica bola prvá knižnica špecializovaná na slovenské a české tlače. Ani v období utuženej maďarizácie nemala maďarské knihy.

Bohatá činnosť knižnice ani v ďalších rokoch nezanikla. V Tisovci sa vždy našli jednotlivci, ktorí vedeli a dokázali rozvinúť kultúrny život a zapaľovať srdcia nielen v období silného maďarizačného útlaku, ale i neskôr. V roku 1918 mala knižnica pričinením Dr. Sama Daxnera zhruba 4000 kníh.

V rokoch 1920 – 1926 bol knihovníkom Ján Hrvol, odborný učiteľ a neskôr riaditeľ Meštianskej školy v Tisovci. Počas letných prázdnin sa o kvalitu knihovníckej práce staral aj Vladimír Clementis, ktorý nanovo prepracoval inventár a osignoval všetky knihy. Knihy roztriedil podľa kategórií, napísal nové vypožičiavacie zoznamy. Pri práci mu pomáhala i sestra Oľga, ktorá začas knihy i požičiavala. Od Vlada Clementisa získala knižnica darom mnoho desiatok kníh. Zabezpečil i bezplatné zasielanie časopisov VAR, DAV, PRÚDY. V roku 1920 so súhlasom správy Čitateľského spolku vybral niekoľko najcennejších zväzkov ako dar pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave, kde sa zachoval aspoň zlomok z tejto tradičnej tisovskej knižnice.

V roku 1926 mala knižnica 1700 zväzkov kníh, za ďalších sedem rokov sa rozrástla o 400 kníh a stala sa v tom čase najväčšou verejnou knižnicou v okrese. V čitárni bolo k dispozícii 17 rôznych časopisov. Dlhá existencia spolku, ako aj rozsah knižnice hovoria o tom, že medzi Tisovčanmi bol o literatúru veľký záujem.

V rokoch 1926 – 1928 bol knihovníkom železničiar Ján Manica. Od neho ju v jeseni roku 1928 prevzal Paľo Hudec, ktorý v roku 1930 pristúpil k novej katalogizácii kníh. Založil nový prírastkový zoznam, v ktorom sú záznamy do roku 1933, kedy knižnica mala 2084 zväzkov kníh. Na stroji vypísal kartotečné lístky a trojmo zhotovil vypožičiavacie zoznamy.

V roku 1938 sa knihovníkom stal kníhviazač Štefan Kuchta. V tomto roku mala knižnica zhruba 2500 zväzkov kníh. Knižnica od svojho založenia, až do roku 1945 sídlila v peňažnom ústave Vzájomná pomocnica a to na prvom poschodí.

V roku 1948 bol knihovníkom Jozef Rehuš. O stave knižnice v rokoch prvej ČSR /1918-1938/ i v rokoch druhej svetovej vojny, niet dostupných podrobnejších údajov. Možno len predpokladať, že po mnoho rokov bola len v ústraní kultúrneho diania, viac-menej vegetovala.

Po II. svetovej vojne v chudobných rokoch knižnica prežívala ťažké roky. Dlho bola umiestnená v nevyhovujúcich priestoroch . Najmä obdobie po februári 1948 nežičilo rozvoju duchovných potrieb ľudí. Ku kultúre sa nežičlivo stavali aj prví pofebruároví vládcovia Tisovca. Napríklad v snahe minimalizovať priestorové požiadavky na knižnicu, najprv z nej paušálne vyradili starší knižný fond. Vzácne nenahraditeľné exempláre zmizli.

Po období rozkvetu nastal útlm. Pamätníci s nostalgiou spomínajú na odvoz starých kníh nevedno kam. V rokoch 1954 – 1956 bol knihovníkom a pokladníkom Anton Böhm. V období 50. a 60. rokov knižnica pracovala za zlých podmienok. Bola umiestnená v nevyhovujúcej tmavej miestnosti na prízemí starej radnice, v blízkosti vtedajšej obecnej provizórnej márnice. I keď v nevyhovujúcich podmienkach činnosť knižnice bola dobrá.
V roku 1956 nastúpila do knižnice pani Vierka Pavlikovská. O rok neskôr pristúpila k rekatalogizácii kníh a zaviedla nový prírastkový zoznam, v ktorom sa pokračuje až do dnešných dní. V roku 1964 nastúpila do knižnice pani Helena Bábelová. Roky 1966 – 67 boli pre knižnicu najkritickejšie. Knižnica bola už len skladiskom kníh, spisov uložených v regáloch od zeme do výšky 3 m. V jednej miestnosti o ploche 35 m2 bolo 9500 zväzkov kníh. Napriek týmto skutočnostiam činnosť knižnice má vysokú úroveň. Konečne v roku 1968 bola knižnica presťahovaná do nových priestorov Domu kultúry. Boli jej pridelené dve miestnosti: jedna na vypožičiavanie kníh, druhá ako kancelária a sklad. Vedľajšiu spoločenskú sálu mohla bezplatne využívať pre kolektívne podujatia. Vyhovujúcejším umiestnením činnosť knižnice začala stúpať. Knižnica začína písať novú kapitolu svojich dejín.

Významným rokom novodobej histórie knižnice bol rok 1972, kedy ako prvá knižnica v okrese Rimavská Sobota získala titul „Vzorná knižnica“. Bolo to v roku 130. výročia založenia knižnice.

V roku 1976 sa knižnica opäť presťahovala do väčších priestorov, tentokrát do bývalej základnej školy, kde jej bola pridelená polovica prvého poschodia – 3 miestnosti a sklad – čo znamenalo viac priestoru i viac svetla. V tomto období mala knižnica 14368 kníh, dosahovala 25187 registrovaných výpožičiek a zaregistrovala 700 čitateľov. Pani Helena Bábelová pracovala vo funkcii riaditeľky knižnice až do roku 1982.

V roku 1971 nastúpila ako knihovníčka do knižnice pani Irena Céniková. V období 80-tych rokov počet registrovaných čitateľov presiahol číslo 1200, výpožičky prekročili hranicu 50000, odoberalo sa 86 titulov časopisov. V roku 1982 dostala mestská knižnica pod svoju správu Miestnu ľudovú knižnicu v Rimavskej Píle, nakoľko táto už od roku 1979 stagnovala. Tak do fondu tisovskej knižnice pribudlo 1271 kníh, ktoré bolo treba nanovo spracovať. Po niekoľkých rokoch užívania priestorov v bývalej škole sa opäť ukázala nutnosť premiestniť knižnicu do iných priestorov, nakoľko stará budova začala chátrať, do knižnice zatekalo, v zime sa na schodoch a chodbách vytvárala nebezpečná námraza, budovu začali ničiť vandali. 10. mája 1989 začala knižnica slúžiť svojmu účelu v nových priestoroch s moderným vybavením v prístavbe Mestského kultúrneho strediska v Tisovci.

V roku 1992 oslávila knižnica 150. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti 19. novembra 1992 zorganizovala v spolupráci s Okresnou knižnicou Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, s Mestským kultúrnym strediskom a mestom Tisovec seminár pod názvom „150 rokov vzniku knižnice v Tisovci a spomienka na jej zakladateľa a prvého knihovníka A. H. Škultétyho“. Mestský úrad v Tisovci pri tejto tak významnej udalosti pre knižnicu rozhodol premenovať ju na Mestskú knižnicu A. H. Škultétyho v Tisovci, ako pamiatka na jej zakladateľa a prvého knihovníka. Slávnostný akt premenovania uviedol primátor mesta Peter Mináč a vykonal PhDr. Štefan Hanakovič, správca Matice slovenskej v Martine.

Činnosť knižnice nepoklesla ani v posledných rokoch. Knižničný fond ku koncu roka 2016 obsahuje 21.132 knižničných jednotiek, z toho 6505 náučnej literatúry, 9424 beletrie pre dospelých a deťom je k dispozícii 4867 zväzkov kníh. Do fondu pribudlo v roku 2016 424 knižničných jednotiek. Zaregistrovaných bolo 590 čitateľov, z toho 148 detí do 15 rokov, 126 študentov stredných a vysokých škôl a 316 dospelých čitateľov. Výpožičky dosiahli číslo 15 100. V roku 2016 navštívilo knižnicu 4421 používateľov a bolo zorganizovaných 42 vzdelávacích a kultúrnych podujatí. Nadväzujúc na staré dobré tradície sa v knižnici organizuje rad podujatí pre všetky vekové kategórie: rozprávkové dopoludnia pre predškolákov, informatické hodiny pre školskú mládež, literárne hodiny a besedy o knihách, či spisovateľoch podľa záujmu škôl, besedy o histórii Tisovca, o významných osobnostiach. Prostriedkov na nákup literatúry je v tomto období poskromne, preto knižnica doplňuje ako v minulosti svoj fond z knižných darov od obyvateľov Tisovca a vypracúva projekty na získanie grantov na nákup literatúry.

„Knižnica táto ako vidno, má dobrý základ položený predkami – žijúcim teraz občanom tisovským nastáva úloha s celou ochotou a horlivosťou chytiť sa do práce a dôstojne pokračovať v diele tom, ktoré sľubuje mnohé v budúcnosti, čo teraz tým ľahšie padne, poneváč je v Tisovci dosť takých jednotlivcov, ktorí chcú sa i ďalej čítaním vzdelávať a žertvovať na takéto ciele, než bolo tých, čo knižnicu túto pred rokmi zakladali.“

(OROL 1874)