Geografia

TisoovecTisovec sa nachádza v mohutnom horstve Slovenského Rudohoria, v závere širšej časti údolia rieky Rimavy. Tisovec tvoria dve katastrálne územia - Tisovec a Rimavská Píla s celkovou výmerou 12.343 ha. Jeho východná hranica prebieha cez vrcholové výškové kóty horstiev Nižný Javor, Ostrica, Sarkanica, klesajúc smerom až k lokalite Dielik. Ďalej pokračuje cez lokality Tri chotáre, Salašiská, Tŕstie a Paseku, pozvoľna prebiehajúc do polohy južnej hranice, ktorá v ďalšom úseku prechádza po vodnom toku Zárubný potok, ďalej cez rieku Rimavu, lokalitu Murgašovo a Laz. V smere z juhu na sever západná hranica prechádza vedľa vrchu Klen, Tepličné, Kostolný vrch. Bánovo a Diel. Severná hranica pokračuje smerom na vrch Dielik, Ždiar a južne od Fabovej hole pokračuje až po lokalitu Chotár.

Zemepisná poloha, geologická stavba, geomorfologické pomery

Územie mesta Tisovec leží v Slovenskom Rudohorí, ktoré tvorí centrálnu časť subprovincie vnútorné Západné Karpaty. Na sever od Tisovca sa nachádza geomorfologický podcelok Muránska Planina, ktorá patrí tiež do turistickej oblasti. Tvorí ju rozľahlá tektonická troska. Rôzne typy dolomitov a triasových vápencov tvoria súvislú vrstvu hrubú niekoľko sto metrov. Tieto súvisia s hojným výskytom krasových javov Muránskeho krasu. Centrálna časť Muránskej Planiny je vyformovaná zo zvyšku neogénneho relatívne zarovnaného povrchu. Najvyššie časti ležia vo výške nad 1.000 m n.m. Okrajovú časť planiny tvoria skalné zrázy vo výške 200 - 650 m. Geomorfologické podcelky Tŕstie a Stolica, ktoré tvoria územie Stolických vrchov, rozprestierajú sa východne, južne až západne od mesta Tisovec. Na juhu pozvoľna prechádzajú do Zelezníckeho predhoria Revúckej vrchoviny. Tvoria ho kryštalické bridlice. Miestami sa nachádzajú biotitické granodiority. Najvyšší bod Tŕstie - 1.121 m leží len cca 4 km juhovýchodne od Tisovca. Severozápadnú časť turistickej oblasti reprezentuje geomorfologický podcelok Fabova hoľa. Jeho najvyššiu časť tvorí Fabova hoľa - 1.439 m n.m. Najvyššie položené časti tohto masívu tvoria biotické granodiority veporidnej jednotky. Z niektorých častí Fabovej hole je viditeľná najmä panoráma Nízkych Tatier. Viditeľné je aj Horehronské podolie.

Klimatické pomery

Z veľkých výškových rozdielov vyplývajú tiež rozdiely v klíme. Stred mesta Tisovec 411m n.m., Fabova hoľa až 1.439 m n.m. Vrcholová časť Fabovej hole patrí k subtypu studenej horskej klímy. V týchto častiach sa priemerné januárové teploty pohybujú od -6 °C do -7 °C. Júlové teploty medzi 11,5 °C a 13,5 °C. Ročná výdatnosť zrážok sa pohybuje od 1.000 - 1.400 mm. Výskyt snehovej pokrývky 140 až 160 dní za rok. Maximálna výška snehovej pokrývky často presahuje 75 cm. Územie Muránskej Planiny, Tŕstia a časť Stolice má chladnú horskú klímu. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -5 do -6,5 °C. Priemerné júlové teploty od 13,5 °C do 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú júl a august. Ročná výdatnosť zrážok kolíše od 800 do 1.000 mm za rok. Snehová pokrývka sa vyskytuje 120 až 140 dní v priebehu roka. Najviac dní so snehovou pokrývkou je v mesiacoch január a február s výškou cca 50 cm. Do mierne chladnej horskej klímy môžeme zaradiť východné stráne Stolice a severné časti Revúckej vrchoviny. Na tomto území sa priemerné januárové teploty pohybujú od -6 °C do -4 °C. V mesiaci júl kolíšu od 16 °C do 17 °C. Ročná výdatnosť zrážok dosahuje 800 - 900 mm za rok. V zimných mesiacoch sa snehová pokrývka vyskytuje 100 - 120 dní do roka. Najnižšie časti riešeného územia, nachádzajúce sa v údolných polohách vodných tokov, majú teplú horskú klímu. Priemerné januárové teploty sa tu pohybujú od -5 °C do -2 °C. Júlové teploty medzi 17,5°Caž 19,5 °C. Úhrnný súčet teplôt nad 10 °C kolíše medzi 2.400 - 2.900. Naj daždivejšie obdobie je koncom jari, najslnečnejšie letné mesiace. Výdatnosť zrážok sa pohybuje od 600 do 800 mm. Snehová pokrývka sa udrží len 90 - 110 dní za rok. Výška pokrývky je 25 - 50 cm.

Krasové javy

jaskyneKrasová oblasť sa nachádza v priestore od západných výbežkov za Tisovcom tiahnúcom sa v dĺžke cca 25 km až po Červenú Skalu. Šírka tohoto vzácneho prírodného útvaru nepresahuje 6 km. Značná časť tohto územia sa nachádza v krajinnej oblasti Muránska Planina. V súčasnosti sú sprístupnené dve jaskyne - Dobšinská ľadová a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Prvý speleologický systematický prieskum tejto krasovej oblasti sa započal v roku 1951. V priebehu takmer päťdesiatročnej činnosti bolo skonštatované, že v krasovej oblasti sa nachádza 229 jaskýň, 15 priepastí, 9 sústav závitových polí, 13 ponorných tokov a 82 krasových vyvieračiek. Za najdlhšiu sa považuje jaskyňa Bobačka. Jej celková dĺžka predstavuje 2,8 km. Pramene jaskynných vyvieračiek sú už v súčasnosti zachytené pre verejný vodovod. Z tohto dôvodu nebude možné sprístupniť verejnosti väčšinu z vysokého počtu jaskýň.