Veselé tekvice
A opäť prišiel čas vyrezávania tekvíc do všakovakých podôb. Obchody nás zaplavujú živými tekvičkami rozmanitých tvarov, veľkostí a farieb. Na výber je aj z množstva keramických svietnikov a dekorácií v tvare veselej či strašidelnej tekvice. Vyrezávané, strašidelne pôsobiace tekvice spájame najmä so sviatkom Halloween v americkom poňatí. No už dávno predtým svetlonosov vyrezávali naši predkovia.
Nadväzovali na dávnovekú mytologickú predstavu Keltov, ktorí verili, že v posledný októbrový deň sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Ochranou proti týmto duchom bolo svetlo – najskôr v podobe ohnivých uhlíkov, neskôr sa presunulo do tekvíc. Tieto svetielka mohli ukazovať duchom cestu, ale aj ich odháňať od živých. Ich vyrezané „tváre“ so strašidelným výzorom mali byť istotou živých pred mŕtvymi.
Či nám je Halloween sympatický, a či nie, tekvice aj na našom území vyrezávali už naši pradedovia. Volali ich svetlonos. Svetielka svetlonosov, vôňa vareného vína, pečených gaštanov i samotnej pečenej pečiarky (druh tekvice), rôzne strašidelné povedačky – takto vyzeralo obdobie pred Sviatkom Všetkých svätých aj na Slovensku. Starí Slovania si od nepamäti pestovali kult predkov. Kmeť, starý človek, ktorého hlavu zdobil strieborný vlas, bol symbolom múdrosti, životných skúseností ale aj morálnou autoritou. Odchod takéhoto človeka do večnosti, nech už bola chápaná a zobrazovaná akokoľvek, bol vnímaný magicky. Fyzická smrť bola len sprievodným javom prechodu z reálneho bytia do ríše neznáma. A práve z neznámeho mávame často najväčší strach a zo strachu vznikajú mýty. Mytologickým prvkom sú tak pre nás aj oživené tekvice s hrôzostrašným výrazom, umocneným závojom tmy.
Na Slovensku má úcta k mŕtvym, návšteva hrobov príbuzných na začiatku novembra veľmi dávnu tradíciu, ktorá sa udržiava dodnes. Prichádzame na cintoríny, aby sme zapálením sviečok či kahancov a položením kytíc a vencov k hrobom spomínali na svojich zosnulých. Tento sviatok by mal byť našou spomienkou na blízkych, ktorí navždy odišli z našich radov. Spomienkou na nich im vzdávame úctu za všetko, čo pre nás v živote vykonali a zároveň zostávajú v našich srdciach žiť naďalej.
Takže, ak si chcete vyzdobiť byt jesenným zátiším s tekvicovým svetlonosom, nemusíte nikomu vysvetľovať, že to nie je pohanský a komerčný neslovenský prvok. Je to náš bežný svetlonos, ktorý nám môže presvetliť tmavý večer a pri výrobe ktorého sa môže celá rodina umelecky vyblázniť, tak ako sa vybláznili pri výrobe týchto nádherných veselých tekvičiek,ktoré strážili naše mesto a nás všetkých v ňom žijúcich pred zblúdilými dušami a ukazovali im správnu cestu do večnosti.
Dňa 31. októbra 2011 sa na Námestí stretla stovka záujemcov, ktorí si prišli pozrieť veselé tekvičky. 20 svetlonosov presvetlilo skorý večer a vyčarovalo úsmevy nielen na tvárach zvedavých detí. Výrobcovia boli odmenení malou sladkosťou a dúfame, že do budúcoročnej akcie sa zapoja aj ostatní a ešte viac tekvičiek rozsvieti naše Námestie.
Mirka Kojnoková, Foto: Milan Slabej
Dátum vloženia:
3. 11. 2011 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15