Slávnosť 180. výročia posvätenia chrámu v Tisovci

Nedeľa 30. septembra 2012 bola pre tisovský evanjelický zbor krásnym, slávnostným a zároveň aj veľmi smutným dňom. Krásnym a slávnostným preto, lebo sme si v tento deň pripomenuli 180. výročie posvätenia nášho tisovského chrámu Božieho. 5. apríl 1825 bol dňom, kedy sa ľudia na Službách Božích za zvuku zvonov rozlúčili so starým kostolom, ktorý tu stál a slúžil takmer 600 rokov.

Tu krstili rodičia svoje deti. Tu si mladomanželia hovorili svoje áno na začiatku svojej spoločnej ceste životom. Tu sa lúčili so svojimi blízkymi. Tu spolu prežívali dobré, ale aj zlé chvíle v živote. A to najdôležitejšie, tu prežívali spoločenstvo so svojím nebeským Otcom.
Trvalo dlhých a ťažkých 7 rokov, kým bol postavený a v roku 1832 posvätený nový tisovský chrám Boží.
Preto bol pre nás tento deň taký významný.
Počas týchto slávnostných Služieb Božích liturgiou poslúžili sestry farárky Alena Ďurčíková a Jana Bosáková a kázňou poslúžil brat farár Marián Krivuš.
V rámci Služieb Božích vystúpil a piesňami obohatil túto slávnosť aj Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera. Brat farár Marián Krivuš v skratke prečítal aj časť z histórie budovania nového kostola a krátky referát o Dr. Pavlovi Jozeffym prečítal brat dozorca Juraj Maťko.
Na záver Služieb Božích bola odhalená tabuľa so zoznamom mien farárov, ktorí v našom chráme Božom kázali. Javorovú fošňu dodali Mestské lesy Tisovec, vypálený text vyhotovil Štefan Sabó.
Úplne na záver Služieb Božích bolo pripravené aj malé pohostenie pre všetkých prítomných v podobe chutných koláčikov, ktoré s láskou a ochotou napiekli naše sestry zo zboru, ktorým za to patrí veľké poďakovanie.
Ako som v úvode písal, tento deň bol nielen krásnym a slávnostným, ale aj veľmi smutným.
Smutným preto, lebo po krásnych 11 rokoch z nášho tisovského cirkevného zboru odchádzali naši farárovci Marián Krivuš a Jana Bosáková. Ich odchod nebol a nie je pre nikoho z nás ľahký. Zanechali tu kusisko seba vo všetkom, čo pre nás urobili. Zanechali tu veľa priateľov a preto nečudo, že máloktoré oko zostalo v ten deň, v tú chvíľu lúčenia, suché.
Na farárovcov nikdy nezabudneme a v novom cirkevnom zbore im prajeme, aby boli preň veľkým požehnaním a našli si tam veľa dobrých priateľov a spolupracovníkov. Od nebeského Otca pre nich vyprosujeme vedenie a požehnanie.

Martin Moncoľ, foto: Milan Slabej