A tak nám to zas vyšlo!

Už od skorých ranných hodín sa to „Na piesku“, hemžilo pobehujúcimi postavičkami vykonávajúcimi rôzne bohumilé činnosti, väčšinou zamerané na prípravu a doladenie programu, ktorý sľubovali rozvešané plagáty. Deviatou hodinou rannou sa to všetko oficiálne začalo, hoci tá pravá atmosféra očakávania a radosti tu panovala už omnoho skôr, podfarbená husličkami a harmonikou manželov Sabóovcov a vhodne okorenená dymom šíriacim sa spod kotlíkov ponúkajúcich okrem obligátneho guľášu aj kapustnicu, držky, či dokonca poľský bigos. Škoda len, že sme medzi návštevníkmi dňa obce nezaregistrovali zástupcu našich severných susedov, ktorý by adekvátne zhodnotil chuť svojho národného jedla. Každopádne, po bigose v priebehu niekoľkých hodín nezostalo ani pamiatky, čo, je myslím, samo o sebe pádnym argumentom svedčiacim o jeho kvalite. Ani u vegetariánov nebol dôvod na smútok, vynikajúci sladký trhanec podávaný s plátkami pomaranča bol iste zadosťučinením aj pre tých, ktorým sa mäsko prieči. Klasik však vraví, že nielen chlebom je človek živý, preto sme sa domácim i príchodzím postarali aj o potravu ducha a to hneď na niekoľko spôsobov. V priestoroch komunitného centra sme sa takpovediac vrátili v čase prostredníctvom výstavy Píla v starých fotografiách. Bolo zaujímavé vidieť medzi jej návštevníkmi pospolu niekoľko generácií, keď tí skôr narodení ukazovali mladi tváre ľudí a miesta, z ktorých mnohé zostali už len v spomienkach a na čiernobielych obrázkoch. V mierne nostalgickom, no sladkastom duchu sa niesla aj druhá výstava zbierky obalov z čokolád pani Evy Kolesárovej z Rimavskej Píly. Pri pohľade na niektoré z nich sa človeku často krát vybavila nielen ich dávno zabudnutá chuť, ale aj s ňou spojené bezstarostné detstvo. Na dôvažok k tomu pripočítajme jemné tóny piesní v podaní speváckeho zboru Hrachovianka z neďalekého Hrachova, a výsledkom bol zvláštny, ktorý vás donútil na chvíľu zastať, spomínať, hodnotiť, či premýšľať. Medzitým sa v priestoroch futbalového ihriska načrelo do športového súdka. Trávnik na chvíľu vystriedala voda v podobe nafukovacieho vodného futbalu zabezpečeného Spoločenstvom evanjelickej mládeže z Košíc, ktorý sa stretol s veľkým záujmom, detí, veď napokon, toto na Píle „ešte svet nevidev fotbal vo vode hrať“. A komu bol šport cudzí, alebo sa len jednoducho nechcel namočiť, ten mohol vysadnúť na chrbát koníkov pod vedením Zuzany Ulickej a Zuzany Kriškovej, alebo osedlať celé stádo pod kapotou špeciálov Klubu Off Road z Tisovca. Po vyhodnotení a skonzumovaní všetkých kotlíkových i nekotlíkových dobrôt, zapitých dostatočným množstvom nápojov na rôznom stupni fermentácie, pristúpilo sa k meraniu síl o tradičný titul piľanského Valibuka a Šikuľky. Dvíhanie drevených klátov, či prevracanie pneumatiky otestovali odvážlivcov z radov domácich i cezpoľných, no obidva tituly zostali v domácich rukách. Raz darmo, svieži vzduch a zdravá strava... Čo však nezostalo doma bolo futbalové šťastie, ktoré ako naschvál odletelo do Hnúšte ktorej miestni, zapálení futbalisti podľahli „tesne“ sedem – jedna. Dohraté, odpískané, prehraté a ide sa baviť. Aj tento rok sme pri výbere programu stavili na osvedčenú rockovo – folklórnu kombináciu a osvedčených hráčov. Tí prví, Slovenská koruna z Rimavskej Soboty, namiešala správny kokteil tvrdších gitarových riffov, chytľavých melódií revivalov, ozdobený neopočúvanými textami a nezabudnuteľným speváckym prejavom idúcim priamo od srdca. Druhým tromfom boli horehronské dievky a parobci , ženy i chlopi, ktorí opäť nesklamali. Po FS Mostár z Brezna a Jánovi Amrózovi sa na Píle predstavila FSk Závačan zo Závadky nad Hronom s ĽH Pribylinka z Heľpy s pásmom svadobných zvykov z Horehronia. Mnohým z nás, miestnych starých mládencov, ukázali tú prvú, krajšiu časť zázraku menom manželstvo. Ďakujeme. S nadchádzajúcou tmou sa epilóg celého krásneho dňa presunul do kultúrneho domu, kde nás regionálna legenda disko zábavy Tony Štulajter roztancoval a bavil až do rána bieleho a to myslím doslovne. Nuž, všetko toto sa udialo hlavne vďaka tomu, že našim ľuďom a doposiaľ pracujúcim spoločenským organizáciám nechýba chuť urobiť pre svoju obec niečo navyše. Kiežby ich počet neustále rástol, veď napokon, „sebe robíme“. Dovoľujem si poďakovať aj tým, ktorí nemuseli, ale dali, menovite: Urbárskej spoločnosti Rimavská Píla, Ing. Petrovi Mináčovi, primátorovi mesta Tisovec, Mestským lesom, s.r.o. Tisovec, firme Alfex, spol. s.r.o. Tisovec, Petrovi Barókovi z Rimavskej Soboty, Adriánovi Zvarovi z Rimavskej Píly, mestu Tisovec, Zuzane Mihókovej z Rimavskej Píly, Občianskemu združeniu ZDaR Rimavská Píla, príslušníkom Mestskej polície Tisovec za pomoc pri udržaní hladkého priebehu Dňa Rimavskej Píly a v neposlednom rade pracovníkom Služby mesta Tisovec s.r.o., koordinátorovi AČ Pavlovi Demianovi a aktivačným pracovníkom. Na záver je tu už len jedno veľké poďakovanie organizátorom, účinkujúcim a všetkým, ktorí, čo i len málom prispeli k tomu, aby som tento raport mohol napísať s takou hrdosťou a zadosťučinením a v dobrej viere, že o rok začnem znovu slovami: „A tak nám to zas vyšlo!“.

Ľubomír Bagačka

Fotogaléria k článku: TU