Podarilo sa opraviť hroby Vansovcov

Život k nej nebol len priaznivý - prežila vlastné dieťa, aj samovraždu manžela a nevzdala sa. Z historického hľadiska je prvou ženou, ktorá napísala slovenský román, okrem toho sa angažovala založila Dennicu, angažovala sa aj v iných literárnych časopisoch či v spolku Živena, usilovala sa o vzdelanie žien a prekladala prevažne českú literatúru, najmä jej milú Boženu Němcovú.

Pri príležitosti 77. výročia úmrtia Terézie Vansovej sa 10. októbra 2019 na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici uskutočnila spomienka na túto významnú slovenskú spisovateľku a národnú buditeľku. Spoluorganizátorom spomienky bolo mesto Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum, ako aj Zvolenský seniorát evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.  

Vďaka verejnej zbierke, o ktorej sme informovali aj v našom Tisovskom mesačníku, sa podarilo opraviť hrob tejto významnej osobnosti, ktorá prežila veľkú časť svojho plodného života v neďalekej Rimavskej Píle i v meste pod Urpínom. Pani Eva Furdíková z Banskej Bystrice, „dobrá duša“ a organizátorka zbierky na opravu hrobov Vansovcov, poďakovala všetkým darcom, ktorí svojou finančnou podporou ukázali, že meno Terézie Vansovej má stále svoje miesto na literárnej mape Slovenska a jej odkaz má čo povedať aj dnešnej generácii.

Všetkých prítomných, medzi ktorými boli zástupkyne Únie žien Slovenska, Živeny, obce Zvolenská Slatina, mesta Tisovec a mnohých ďalších, privítal primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko a veršami program obohatil pán Juraj Sarvaš. Po ukončení pietnej spomienky, na ktorej sa prítomným prihovorili senior Zvolenského seniorátu Mgr. Ján Čáby, evanjelický farár z Banskej Bystrice Mgr. Daniel Koštial a evanjelický farár zo Zvolenskej Slatiny Mgr. Branislav Kováč, pozvali prítomných organizátori na prehliadku expozície Terézie Vansovej do Literárneho a hudobného múzea v budove Štátnej vedeckej knižnice.

Miesto odpočinku Terézie Vansovej, spolu s manželom Jánom a chovanicou Oľgou, sa opäť stalo dôstojným miestom na spomienky aj rozjímanie o nezlomnej sile ženy, ktorá sa nikdy nevzdávala, pomáhala slovenským ženám, vzdelávala ich, aby ich život napĺňal jej odkaz: „Ak chcete ďalej dôjsť, ako my dôjdeme, treba Vám viac vedieť, ako čo my vieme.“