
Žiacky projekt Rimava
Žiacky projekt Rimava
Občan, občania Tisovca,
pokiaľ ste si všimli alebo Vás to čo i len trošku zaujímalo, zhruba pred dvoma rokmi ste sa mohli na webovej stránke Vášho mesta, prípadne v Tisovskom mesačníku dostať k článku „Rimava, Rimava, Rimavôčka moja...“
Z pohľadu môjho a mojich spolužiakov na tomto článku nebolo nič nepochopiteľné, čo pri snahe a záujme Vás, občanov tohto mesta, nemohlo byť zrealizovateľné. Len počet prečítaní (5694) poukazuje na to, že ho snáď čítal každý občan mesta...ale zjavne len čítal.
Keďže väčšina platených ochranárov prírody „bojuje“ za naše okolie len v pohodlí svojej kancelárie, vybrali sme sa počas biologického workshop-u v dňoch 17.-21.6.2013 aspoň my, študenti a učitelia Evanjelického gymnázia v Tisovci, a pokúsili sa aspoň na chvíľu zmeniť stav znečistenia Rimavy. Rozdelili sme sa na štyri skupiny a každá sa vybrala k inej časti Rimavy. Šťastnejšie boli skupiny, ktoré sa vybrali k prítokom Furmanec a Slávča. Na tieto časti sa ešte dá pozerať bez znechutenia z enormného množstva odpadkov. Skupiny, ktoré šli priamo k toku Rimavy toto šťastie nemali. A tak sme čistili a čistili...
Napriek našej veľkej snahe sa nám všetko vyčistiť nepodarilo. Nečudo, vyčistenie Rimavy si žiada nielen množstvo ochoty a času, ale aj technické vybavenie. Pri predstave úplného vyčistenia Rimavy mi však v hlave okamžite vyskakuje otázka: „Ako dlho by tu poriadok vôbec vydržal?“ a „Stálo by to vôbec za to?“
Pri pohľade na stav znečistenia Rimavy som nahnevaná a sklamaná. Je totiž obrazom nás. Aké sú naše charaktery, keď dopustíme, ba poniektorí spôsobujeme, že Rimava vyzerá skôr ako smetisko, ktorým preteká neuveriteľne „priezračná“ voda? Je vôbec na mieste hovoriť o charakteroch alebo by bolo výstižnejšie opísať nás ako bezcharakterných? Chválime sa krásnou prírodou Slovenska, ale buďme aspoň na chvíľu realisti a priznajme, že naše krásne Slovensko sa postupne mení na jednu veľkú skládku, zatiaľ čo my sa len prizeráme a tvárime sa, že sa nás to netýka. Omyl! Je to vecou každého jedného z nás!
Prečo nám je to ukradnuté? Kde sa stratila výchova a úcta k okoliu a prírode? Prečo si ľudia v iných krajinách nedovolia hodiť na zem ani len malý papierik, zatiaľ čo v našich riekach sú pohodené časti oblečenia, igelity, ba dokonca lyže? Prečo slovenskí znečisťovatelia unikajú trestom napriek množstvu zákonov, ktoré majú chrániť naše životné prostredie? Udelili už vôbec v našej krajine niekomu pokutu za to, že hádzal smeti, kam nemal? Spamätáme sa skôr, ako bude neskoro? Alebo nám to dôjde, až keď sa nám vyčerpajú zásoby vody a do školy a práce sa budeme brodiť odpadkami? Možno je to prehnaná predstava, ale reálne – tam Slovensko smeruje.
Simona Takáčová + žiaci tretieho ročníka Evanjelického gymnázia Tisovec
Dátum vloženia:
26. 6. 2013 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15










