Deň seniorov v Tisovci

Pomaly sa pominuli teplé letné dni a znenazdania prichádza chladnejší a sychravý október. Okolitá príroda začína hýriť tými najkrajšími teplými farbami – zlatožltou, červenou, hnedou. Pomaličky sa nám z pohľadu vytráca svieža zelená a nahrádza ju smutnejšia šedá. Príroda očakáva príchod zimy. Tak nejako sa aj človeku míňa rôčik za rôčikom, až nastáva jeseň života. Je to čas na láskavé spomínanie, kde všetky naše spomienky sú presne také pestré ako príroda na jeseň. V ľudských spomienkach sa nájdu krásne prežité roky, ale aj vážne a smutné obdobia... a život plynie ďalej.

Každý ľudský život predstavuje veľkú popísanú knihu, často zložitý a jedinečný román. Bezstarostné detstvo, hoci nemuselo byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo krásne. To vystriedalo detstvo Vašich detí. Úzkosť a trápenia z detskej slzičky a v srdci ešte dodnes teplo detskej dlane a v očiach úsmev detských pier. V mysli sa Vám roja spomienky – na všetko minulé, čo ste so svojimi blízkymi, priateľmi, kolegami prežili počas svojho života. Sú to spomienky najmä na chvíle pohody, na vlastné deti, vnúčatá. Míňajú sa roky uprostred starostí a radostí v životných aktivitách človeka a jedného dňa je tu staroba. Starnutie prichádza pomaly, nenápadne. Prichádza presne tak ako sa končí leto a začína sa jeseň. Nedá sa tomu vyhnúť. Sem-tam niečo zabolí, objavia sa vrásky a skôr či neskôr obelejú vlasy.
Staroba je výzva. Výzva k tomu, aby sme nestrácali čas a boli na seba milší a jeden druhému opätovali svoj úsmev, pozdrav, vľúdne slovo, podali pomocnú roku.

Istá stará múdrosť hovorí: „Čašou čerstvej vody občerstvíme smädného, pohľadom láskavým potešíme smutného, preukázanou láskou a pomocou si uctíme starého človeka.“

Tieto slová mi zišli na um v súvislosti s októbrom, ktorý ako vieme, je „Mesiacom úcty k starším.“ Počas tohto mesiaca zvykneme venovať viac pozornosti starším ľuďom. Zvykneme vyťahovať známe „klišé“ slová a vety o tom, ako si treba starších ľudí vážiť, ctiť... A pritom sú to samozrejmosti, ktoré sú, alebo skôr by mali byť, prirodzenou súčasťou nášho správania sa každý mesiac, každý deň v roku, každú hodinu. Myslím si, že nielen počas mesiaca úcty by sme sa mali snažiť vyčariť na ich tvárach našich seniorov spokojný a radostný úsmev. Robiť im spoločnosť, rozprávať sa s nimi, rozveseľovať ich. Tak ľudsky a bez pretvárky im dávať najavo, že nám na nich záleží, že nie sú zbytoční, že ich potrebujeme... Veď je to tak, potrebujeme ich. Ich životné skúsenosti, múdrosť, láskavosť, pochopenie, skromnosť... To sú jedinečné a výnimočné devízy pre život a existenciu nás, mladších.

Hovorí sa : „Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý.“

Ja pevne verím, milí moji Tisovčania - seniori, že aj dnešný deň je pre Vás dôkazom, že na Vás myslíme a vážime si Vás všetkých, ktorí ste mohli prísť na túto malú slávnosť, ale aj tých, ktorým to zdravotný stav a ich povinnosti neumožnili. Prajem Vám veľa zdravia, radosti a sily do ďalších dní Vášho každodenného života.

Mgr. Irena Milecová, preds. Komisie sociálnych vecí, Foto: Milan Slabej

Dátum vloženia: 26. 10. 2011 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu