
História Tisovca vo fotografii.
História Tisovca siaha do dávnoveku, minimálne do roku 1334 od kedy je o tom aj prvá písomná zmienka.
Dajme tomu, že od vtedy sa začalo vytvárať aj nárečie tisovänov. Takto sme ho zachytili z dostupných zdrojov aj od pamätníkov a vydali Slovník tisovského nárečia ktorý sa skladá z 3202 pôvodných nárečových výrazov a bol vydaný ku Dňu mesta v roku 2012.
Pretože život ide ďalej a terajší pamätníci si ešte pripomínajú na slová ktoré sa do slovníka nedostali. Takže zbieranie „novobjavených„ slov pokračuje Ak ešte máte od koho si ich vypočuť, poznačte a zapíšte si ich. Ešte na ne príde čas.
A tak ako bolo povedané aj napísané pri krste Slovníka, je tu posledná príležitosť žijúcej generácie ktorá na týchto slovách bola vychovávaná, aby sa zapísali pre súčasnosť, ale aj pre históriu a tak sa aj stalo a Slovník sa podarilo vydať už ako druhé, doplnené vydanie.
V tomto vydaní sú zmeny najmä v otextovaní všetkých fotografií, ale je tu aj poďakovanie od pána Cyrila Kuchtu a jeho výnimočný odkaz Tisovčanom, že „uzrelo svetlo sveta“ vydanie Slovníka tisovského nárečia a že sa tohto okamihu dožil. Žiaľ je tu aj Smútočné oznámenie že 28 dní po krste Slovníka v Bratislave zomrel.
Druhé vydanie obsahuje aj fotokópiu Čestného uznania ktoré udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave a Slovenské národné múzeum v Martine dňa 21.3.2013 a nové slová, na ktoré sa medzitým prišlo.
A tak na koniec, kto ešte nemá Slovník Tisovského nárečia nájde ho na námestí v kníhkupectve u pána Kojnoka, ešte ich vari zopár ostalo.
Takže na písme by sme Tisovec zachovaný a zapísaný mali.
Teraz však, ako si už viacerí všimli na Internete, konkrétne na facebookovej stránke znejúcej na meno Július Caban, sa tvorí nový dokument a to je fotodokumetácia starého a veľmi starého Tisovca. Veru už len málo zo žijúcich si ho pamätá. A keď aj si ho ešte v predstavách pripomenie, veľmi málo z jeho minulosti ostalo aj dnes k videniu. To čo neodolalo zubu času (čo sa samé nerozpadlo) to sa podarilo všetkým tým iniciatívnym rodoľubom, ktorí na úkor bohatej stavebnej aj duchovnej histórie Tisovca, dali zbúrať aj to čo sa zbúrať nemuselo (napr. Daxnerove dom).
Je tu ešte jedna a ostatná príležitosť a aj možnosť pozrieť sa ako ulice nášho detstva vyzerali, keď sme tu ešte neboli, ale aj potom, keď sme ich už zažívali. Pre tento dôvod, zachrániť čo sa zachrániť ešte dá, už len na dobových aj kus zažlknutých fotografiách a nechať tu od ešte žijúcich odkaz ako Tisovec vyzeral, ako sa menil až do dnešnej podoby.
Aj keď mnohí Tisovčania vtedy nemuseli byť na svete, ale mali to veľké šťastie, že sa im dochovali, alebo im odkázali do opatery ich rodičia či prarodičia fotografie z najrôznejších príležitostí. Nazrite do štelázní, otvorte šuflódne, prevetrajte kasňe a vyberte tie fotky ktoré sú obrazom „stariho“ Tisovca. Úzko rodinné fotografie vašich najbližším sú Vaším rodinným striebrom, ale Vaši sa nachádzajú aj na spoločných, masových stretnutiach, zhromaždeniach, alebo na spoločných školských fotografiách z konca školského roka,aj pri ďalších najrôznejších príležitostiach, požičajte ich na prekopírovanie, prefotenie a budú Vám hneď vrátené.
Každá fotografia je vzácnosť a tak bude s ňou aj naložené. Zase z fotografií, ktoré požičajú ostatní, potešíte sa keď objavíte niekoho Vám blízkeho.
Ak by nastal raz čas a zopakovala by sa história tvorby Slovníka od zbierania slov, ich prepisovanie a porovnávanie, aby sa rovnaké neopakovali, ktorá trvala 13 rokov, tak doba teraz ide omnoho rýchlejšie a aj spracovanie fotografií je omnoho rýchlejšie. Raz sa pokocháte aj svojim príspevkom do tejto kroniky o histórii „stariho“ Tisovca. A naveky „Vašich“ zviditeľníte a pošlete im odkaz, že na nich nezabúdate a myslíte na nich. Určite Vám budú povďační za takýto dobrý skutok.
A všetci tí čo majú, alebo nájdu zopár „pametľivích“ fotografií, ako bolo hore napísané, nech ich láskavo požičajú na prefotenie a umiestenenie na Internete. Keďže sa chvalabohu niekto podujal na takúto robotu pomôžme mu a pomôžeme aj spoločnej veci. Veď komuže by už malo na tomto malo záležať ak nie Tisovänom. Určite im raz dakto s uznaním poďakuje.
Ak si po prečítaní tohoto článku spomeniete, že „dade by mau biť dákí album, aľebo zaprášená škatuľa na pôjde“ tak ho oprášte, otvorte a podľa vlastného uváženie prineste pánu Dušanovi Kojnokovi aby sa použili. Na každý takýto podarúnok napíšte meno, adresu, telefón, kde sa Vám dá vrátiť.
Pán Julo Caban z Muránskej si ich pozrie a vyberie tie ktoré ešte nemá (lebo na fejsbuku je už umiestených vyše 600 takýchto vzácnych fotiek). Tí mladší sa vedia prihlásiť, tak si ich tam aj pozriete.
Ak by sa pri Dňoch mesta dala urobiť malá výstavka fotografií „stariho Tisovca“, bude to výstava pre každého a osobitne zásluha tých, ktorí do nej vďačne prispeli.
Ján Caban, Košice
26. apríl 2015
Dátum vloženia:
28. 4. 2015 8:00
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 9. 2017 23:15










