Životná skúsenosť je dar doby, v ktorej žijeme. Je to na každom z nás, komu tento dar dáme.

Je ženatý, má tri deti. Dcéry Hannah, Sarah a syna Daniela. Po skončení vysokoškolského štúdia a vysvätení sa stal farárom na Hrachove, kde pôsobil sedem rokov. Potom sa stal duchovným v Ozbrojených silách Slovenskej republiky a neskôr bol súčasťou vojenského kontingentu SR misia ISAF v Afganistane, kde slúžil sedem mesiacov. Po odchode z armády bol štyri roky duchovným vo Finančnej správe Slovenskej republiky a vo svojom pôsobisku mal všetky daňové a colné úrady Slovenska. Od januára tohto roku je farárom v  Rimavskej Píle.  Pretože absolvoval  aj Strednú zdravotnícku školu v Lučenci, pôsobí na oddelení dlhodobo chorých (ODCH) v Hnúšti.

Viera sa stala súčasťou Vášho života?

MB: Neodmysliteľnou. Z pozície viery sa môžete pozerať na človeka zdravého, ktorého chcete povzbudiť, upokojiť, napomenúť, alebo s ním len jednoducho ticho pomlčať. A v nemocničnom prostredí sa pozeráte na chorého ako človeka, ktorý si sám pomôcť nedokáže a vy ste povinný k slovám pripojiť aj ruky. Toto je príležitosť, ako sa poďakovať vedeniu nemocnice aj sestrám z ODCH za to, že môžem medzi nimi a s nimi pracovať.

Táto doba, v ktorej žijeme, vyžaduje rozumieť ľuďom. Nepokoj v ich duši vyvoláva obavy, že stratia istoty, ktoré si vydobyli svojou prácou a motiváciou niečo dosiahnuť.  Môže byť  viera nápomocná pri prekonávaní takýchto strastí života?

MB: Viera vám môže pomôcť objaviť v sebe schopnosti prekonať tieto životné prekážky. Veríte, že či v dobrom alebo v zlom na to nie ste sami, ale stojí v tom všetkom Boh. Nervozita a napätie uberajú zo síl človeka a vierou v Neho viete zvládnuť nepriateľa, ktorý vstupuje do nášho myslenia.

Žijeme v dobe, kde ľudia preferujú materiálny blahobyt, motiváciou je mať sa lepšie ako ostatní. Je to hľadanie životného štýlu alebo snaha uspokojiť nielen seba ale aj svojich blízkych?

MB: Peniaze sú potrebné na prežitie, vybudovanie si pomyselnej spokojnosti...ale po čase sa väčšina z nás dopracuje k pocitu, že získavať a vlastniť nie je to najdôležitejšie a začne sa ozývať v nás túžba po tom, čo nás presahuje. A na to skôr či neskôr prídeme.

Zažívame dobu, keď politika vstupuje do našich životov, nechceme si to pripúšťať, ale je to tak. Ako to Vy vnímate?

MB:  To je veľká otázka, ktorá prechádza naprieč inštitúciami, rodinami, a cirkvou všeobecne nevynímajúc. Takto, ľudia si volia svojich predstaviteľov, na ktorých zároveň prenášajú svoju moc. Oni ako volení zástupcovia majú napĺňať očakávania, s ktorými ich väčšina zvolila a rešpektovať pri tom aj práva menšiny. Toto je prirodzená schéma demokracie. Okrem správy vecí verejných sa predpokladá, že politici budú dávať nie negatívny obraz politiky, ktorý v našej mysli automaticky asociuje korupciu, no ľudia chcú od nich dostávať odpovede do každodenného života a impulzy. A najmä v našom regióne  sú to obzvlášť silné otázky, ktoré chcú odpoveď. Do pozornosti sa dostáva školstvo, zdravotníctvo, ich úroveň. Hlavne otázka lekárov, sociálneho zabezpečenia. Stráca sa istota, že kvalita tu bude stúpať. Uplatnenie vzdelanej mladej generácie. Odpovede sú v nedohľadne.

Znalosť miestnych pomerov znásobená životnými skúsenosťami dáva šancu na riešenie rómskej problematiky, ktorá často rezonuje na Rimavskej Píle a v Tisovci.

MB: Farár a cirkev nemôže v tomto prípade suplovať štát a samosprávu, ale môžeme byť nápomocní charitou a duchovnou misiou.

Fenomén vojny na Ukrajine a na Blízkom východe vstupuje do psychiky ľudí.

Je to vzájomné zabíjanie. Prečo?

MB: Absentuje schopnosť politikov dohodnúť sa.

Farár otvára dvere duchovného poznania života. Myslíte, že do duchovnej izby človeka môžete priniesť povzbudenie?

MB: Evanjelium je vo svojej podstate a názve dobrá zvesť. Čímkoľvek prechádzame je tu Ježiš stále s nami. To je podstata povzbudenia.

Človek nikdy nesmie ostať sám, práve farár môže byť tomu nápomocný.

Súčasnosť si vyžaduje vykonávať zmysluplné veci pre ľudí. Čo je pre Vás prioritou?

MB: Ošetrovať – starať sa o chorých a pracovať s našimi mládežníkmi v zbore. Jedným ukázať nádej vo finále života a druhých vyslať s nádejou do života.

Prečo ste sa rozhodli stať sa farárom na Rimavskej Píle?

MB: V čase pandémie som tu roznášal ľuďom svoje kázne, bol zákaz zhromažďovania. Popritom som mohol spoznávať život Piľanov. Cítil som aj, že som im čosi dlžný, dlhší čas tu nebol farár. Verím, že sem patrím, preto som tu. Zbor zároveň odsúhlasil moju prácu v nemocnici. To je aj posolstvo Piľanov ako zboru.

V spoločnosti chýbajú autority. Niekedy to bol starosta, učiteľ, farár. Títo boli autoritou pre miestnu komunitu. Teraz toto dosť absentuje.

Tento rozhovor  možno  povzbudí ľudí vyjsť zo svojej ulity a dať sa k dispozícii verejnému priestoru. V tom verejnom priestore žijeme všetci, čím je kvalitnejší,  tým sú ľudia  spokojnejší. Primátor Ján Vengrín hľadá  východiská. Treba mu však tandem, ktorého  cieľom bude záujem Tisovca, Rimavskej Píly. Problémy sú tu čitateľné, vízia ako ďalej ich môže pokoriť.

 Hlavným motívom ľudí v súčasnosti je pocit bezpečnosti a istoty.Každá politická reprezentácia, ktorá chce uspieť, musí ponúkať aspoň elementárne riešenia na dosiahnutie takéhoto stavu.

Zhováral sa  Vladimír Pašiak