Navigácia

Obsah

Štatút mesta

Štatút mesta TISOVEC upravuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi najmä postavenie a pôsobnosť mesta, práva a povinnosti obyvateľov mesta, formu samosprávy mesta, základné zásady hospodárenia a financovania, nakladanie s majetkom mesta, základné ustanovenia o orgánoch mesta, postavenie a pôsobnosťprimátora mesta, hlavného kontrolóramesta, práva a povinnosti poslancov mestského zastupiteľstva, rieši vzťahy mesta, symboly mesta, udeľovanie čestného občianstva, cien mesta a odmien.
Mestské zastupiteľstvo mesta Tisovec schválilo v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov Štatút mesta Tisovec s účinnosťou od 24. februára 2011.
Podrobné informácie poskytuje dokument Štatút mesta Tisovec.
 

Symboly mesta

Mestský erb

erbMestský erb je základný symbol mesta, od ktorého sa odvodzujú ďalšie mestské symboly, predovšetkým pečať mesta a vlajka mesta. Súčasný mestský erb je z roku 1978. V jeho hornej polovici modrého deleného štítu je zobrazená strieborná korunovaná Panna Mária; v dolnej polovici štítu je obrnené rameno, držiace tri ruže. Autorom výtvarného návrhu je Mgr. Klement Kéry.

História vzniku erbu

Do 15. storočia si slovenské mestečká do svojich pečatí a erbov najčastejšie volili erbové figúry svojich zemepánov. Inak to nie je ani v prípade Tisovca. Súčasný erb vznikol spojením erbov troch najvýznamnejších rodín z konca 16. storočia. Z erbu najväčšieho zemepána na malohonte Žigmunda Forgáča pochádza dlhovlasá žena s korunkou na hlave, pravá ruka s troma bielymi ružami pochádza z barónskeho erbu Pavla Ňáriho a šabľou ozbrojené rameno je prevzaté z erbu Kubíniovcov.

Pečať mesta

pečaťPečať mesta je okrúhla, s kruhopisom Pečať mesta Tisovec, uprostred s erbom mesta. Uschováva ju primátor mesta.

História mestskej pečate

Najstaršou zachovanou heraldicko-sfragistickou pamiatkou zo 17. storočia je pečatidlo SIGILLVM+OPIDI+TISOLC. V hornej časti pečatného poľa je zobrazená korunovaná Panna Mária; v dolnej časti obrnené rameno s troma ružami. Symbol v hornej časti pečatného poľa bol veľmi pravdepodobne pôvodný, pred 17. storočím jediný symbol Tisovca. Rameno v dolnej časti erbu má svoj pôvod v zemepanskom rodovom erbe. Pečatidlo zo 17. storočia sa používalo až do vytvorenia nového pečatidla roku 1845. Aj to však vo svojom pečatnom poli opakovalo tradičný mestský symbol.

Vlajka mesta

vlajkaVlajka mesta má pomer strán 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.V strede zástrihu je modrý pruh a po stranách dva žlté pásy a dva bielepásy.

Mesto označuje vlajkou budovu, ktorá je sídlom orgánov mesta, zasadaciu miestnosť mestského zastupiteľstva a úradnú miestnosť primátora mesta. Vlajku mesta používa primátor a mestské zastupiteľstvo najmä pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, príp. štátneho charakteru.

Znelka mesta

Znelka mesta má 3 časti. Prvú časť tvorí motív slovenskej piesne Kopala studienku, druhá časť je zložená z 2 piesní – Na Kráľovej holi; Ej, padá, padá rosička, tretia časť je motivovaná tisovskou piesňou Ej poniže Tisovca.Znelku zhudobnil a jej autorom je Mgr. Milan Matucha.

Príloha: Znelka