Navigácia

Obsah

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina - K Slavošovskému tunelu

Typ: ostatné | Turistika
Je 22.marec 2014 a vonku krásne sobotné ráno. Slniečko nás pohládza svojimi prvými jarnými lúčmi a my vyrážame s veľkou chuťou a plní energie na túru k Slavošovskému tunelu.

Trasa „A“,/dlhšia od trasy „B“ len o 6 kilometrov/, vedie z Jelšavy po zelenej značke na vrch Hrádok. Druhá skupina po trase „B“ začína túru len na spomínanom Hrádku. Všetci začíname ukrajovať prvé zo svojich 100 jarných kilometrov

Zeleno značenou trasou z Jelšavy, miernym postupným stúpaním lesom, míňame iba osamelé lavičky, ako podotkol jeden z členov oddielu: „Romantika ako z filmu Rosamunde Pilcher“. Z vrchu Hrádok pokračujeme cez Maguru a Homôľku na Ostrý vrch 870 m.n.m. Všade navôkol cítiť príchod jari. Príroda sa prebúdza a na našej túre sa kocháme prvými jarnými kvietkami. Spestrením sú stopy v blate, ktoré zanechal na potulkách medveď hnedý. Na Ostrom vrchu stretávame skupinu ľudí z trasy „B“. Tu si doprajeme aj krátku spoločnú obedňajšiu pauzu. Vyhrievame sa na slniečku a tešíme na ďalší úsek našej túry, ktorým pokračujeme zostupujúc smerom k obci Slavošovce. Tu sa nachádza veľmi zaujímavá turistická atrakcia, ktorú stojí za to vidieťa hlavne prejsť a ktorá sa stala cieľom a magnetom tejto akcie. Staval sa ako tzv. gemerská spojka, ktorá mala spojiť územia odrezané od Slovenska potom, čo časť Gemera pripadla Maďarsku. Pôvodne malo byť vybudovaných päť takýchto tunelov a to novou technikou, tzv. vlnovité tunely. Tento sa mal v Štítniku stáčať a pokračovať na Slavošovce a prejsť na územie Magnezitoviec smerom do Revúcej, pretože Jelšava bola v tom čase už maďarským územím. Tunel mal byť priamo napojený na železnicu Brezno – Tisovec a odtiaľ viedla trasa do Banskej Bystrice. To mali byť tie gemerské spojky. Tunel pod Homôľkou spája revúcku dolinu so štítnickou. Je technickou pamiatkou zo štyridsiatych rokov 20. Storočia. Výstavbou začali v roku 1941, prerazený bol v roku 1944, práce pokračovali až do roku 1949. Po roku 1949 dobudovanie tunela stratilo svoj význam. Územie okupované Maďarmi sa vrátilo späť Slovensku a železnice už nemali záujem o jeho dobudovanie. Tunel meria 2 400metrov a jeho prechod trvá približne 45 minút. Vchádzame vstupom pri Slavošovciach do úplnej tmy a tajomna vyzbrojení baterkami . Zážitok z tmy stojí za to. S pokorou pozeráme na majestátne útroby tunela, ktorý je vystavaný ručne opracovanými žulovými kvádrami. Niektoré vážia do 200 kilogramov. Na stavbe sa podieľalo 700 robotníkov, pričom kvádre dovážali z lomu nad obcou Čierna Lehota. Kvalitu práce preveril čas, pretože i v tejto chvíli máme dojem, akoby ten tunel dostavali len včera. Tunel je vysoký 6,5 metra a široký štyri. Napriek tomu nás prekvapil svojou majestátnosťou a veľkosťou. Keď kráčame smerom k Magnezitovciam, klesáme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Pri pochode tunelom našu pozornosť pútajú krásne kresby, ktoré vytvorila príroda. Na stenách sa vyníma tzv. sintrová výzdoba, taká akú možno nachádzať v jaskyniach a 70-ročné malé stalaktity. Po 45 minútach chôdze sa vynára svetlo na konci tunelaa my sa opäť ocitáme v krásnom slnečnom dni. Po krátkom úseku vchádzame do Koprášskeho tunela dlhého 245 m. I k tomuto tunelu, tak ako k Slavošovskému a tunelu Pod Dielikom, nebola dokončená trať. Po prejdení tunela sa ocitáme pred Mníšanským mostom. Ide o dlhý železobetónový viadukt, ktorý má päť oblúkov, výšku 36 metrov a dĺžku 120 metrov. Týmto úsekom končíme v dedinke Mníšany naše putovanie /trasa „A“: 25 km, trasa „B“: 19 km/ plné hlbokých dojmov, zážitkov a radosti načerpanej z prekrásnej krajiny. Príroda je naozaj nevyčerpateľná studnica krásy a pozitívnej energie.

Andrea Blahová

Fotogaléria k článku: TU


Vytvorené: 25. 3. 2014
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu