Navigácia

Obsah

Turistický víkend na Orave

Typ: ostatné | Turistika
„Na Orave dobre, na Orave zdravo...“ znejú slová známej slovenskej ľudovej piesne.“ Čakal nás predĺžený víkend na Orave a my, členovia turistického oddielu KOS Rimavská dolina dostávame príležitosť sa v tom utvrdiť.

Siedmeho mája popoludní máme pred sebou 180 km dlhú cestu autami cez Liptov na Oravu. Podľa možností a časov odchodov z Tisovca prichádzame postupne do cieľa našej cesty, do rekreačného areálu chaty Slaná voda, ktorá sa počas troch dní stáva naším prechodným domovom. Slaná voda je známym turistickým miestom nachádzajúca sa v peknom horskom prostredí pod úpätím Babej hory (1725 m n. m), vzdialená len 3 km od obce Oravská Polhora.

Naša prvá túra je naplánovaná na 8. máj, kedy si pripomíname výročie skončenia druhej svetovej vojny. Členovia oddielu, čo zostali doma, zabezpečujú ďalšiu akciu – Vatru víťazstva na Obadovom očku a my vyrážame na vrch Pilsko /1557 m n. m./. V sedle Hliny, na poľsko – slovenskej hranici, zanechávame naše autá a začíname stúpať do výšav po modrej značke. Celý výstup je vedený štátnou hranicou a až tesne pred vrcholom sa odbočuje na slovenskú stranu. Na Pilsku je jeden z najrozsiahlejších slovenských pralesov. Od roku 1967 je chránený. Podobne ako Babia hora, aj Pilsko má pri pohľade zo slovenskej strany rozložitý tvar. A výhľady! Nádherné! Na všetky strany. Tatry, Roháče, Choč, Malá Fatra a samozrejme celá Orava. Späť sa väčšina z nás vracia na sedlo Hliny k svojim autám. Siedmi členovia dali prednosť inej, dlhšej trase, končiacej na Bielej farme. Večer prichádzajú do Slanej vody ďalší štyria KOS- áci z nášho turistického oddielu. Po zvítaní a ubytovaní sa stretávame už v kompletnej 49 člennej zostave večer pri ohníku, kde spoločne, pri opekačke a v družnom rozhovore pri plameňoch príjemného ohníka pod priestranným prístreškom, zotrváme do neskorších nočných hodín. Zhodli sme sa na čase, kedy sa ráno zídeme pred chatou a spoločne načneme ďalšiu túru.

Cieľom sobotňajšej trasy je Babia hora. Je to najvyšší vrch tretieho najväčšieho slovenského pohoria - Oravských Beskýd. Zobúdzame sa do sychravého rána. Kvapky dažďa nám vytrvalo bubnujú na strechu. Ísť do toho dažďa, či nie? To je rečnícka otázka tohto rána. Je 8 hodín, dohodnutý čas odchodu. Nikto však nestojí pred chatou, každý váha, čaká. Zatiaľ stále mrholí. Napokon po hodine čakania a rozhodovania prestáva pršať. Cestou na Babiu horu sa nachádza Hviezdoslavova horáreň a nakoniec zostala cieľom väčšiny z nás len tá. Na začiatku žltej trasy už míňame informačnú tabuľku „Hviezdoslavova aleja“. Avšak kraje cesty tejto aleje žiaľ nelemujú žiadne stromy. Ostala len samotná cesta, ktorá je jediným nemým svedkom krokov našej najznámejšej osobnosti slovenskej literatúry a slovenskej kultúry Pavla Országha Hviezdoslava. Na svojich potulkách po okolí sa dostal práve touto cestou do hájovne v Rovniach, ktorá sa stáva aj našou prvou, pre niektorých hlavnou zástavkou na túre smerom na Babiu horu. Prichádzame na miesto, ktoré P. O. Hviezdoslava očarilo a spolu s hlbokými lesmi bolo jeho inšpiráciou na vytvorenie krásneho diela. „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!" Práve touto vetou začína písať svoje literárne dielo unesený krásami prekrásnej oravskej prírody. Tu sa zoznámil s hájnikom Lachom a jeho ženou Máriou. Títo manželia boli námetom postáv k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela Hájnikova žena a príbeh zasadil rovnako do prostredia pod Babou horou. V hájovni sa nachádza múzeum a expozícia literárnej tvorby P. O. Hviezdoslava. Vo vedľajšej budove je pamätný dom našej ďalšej literárnej osobnosti Mila Urbana. Ten sa narodil v rodine spomínaného hájnika a jeho najúspešnejším románom bol Živý bič. Nie každý si trúfne na túru a tak od horárne, po prehliadke expozícií , odchádzame po skupinkách smerom na vrchol Babej hory len v počte 17. Od horárne pokračujeme smerom k vodopádom. V polovici trasy strmším stúpaním prichádzame k novo vybudovanej drevenej vyhliadke s posedením, z ktorej je krásny pohľad na Oravskú priehradu a okolitú prírodu. Turistická trasa je veľmi dobre značkovaná a lemovaná tromi útulňami pre turistov, poskytujúcich ochranu pred dažďom a šikovné miesto pre chvíľku oddychu. Počasie sa mierne umúdrilo už v polovici cesty na vrchol. Zasvietilo nám aj slniečko a ukázali sa aj výhľady do okolia. Prichádzame na pohraničný chodník a po skalnatom teréne vystupujeme až na vrchol kráľovnej Beskýd, Babej hory, ktorá sa týči rovnako nad Slovenskom i Poľskom. Aj značenie turistických tabúľ je v obidvoch jazykoch. Osadená pamätná tabuľa na vrchole nás informuje o výstupe Jána Pavla II, ktorý vyšiel na vrch hory viackrát, ešte ako krakovský arcibiskup. Zaujímavosťou je aj tzv. veterná stena postavená zo skál. Stačilo však len pár sekúnd na to, aby sa obloha zatiahla a obklopila nás hustá hmla. Počasie vo vysokých horách je nevyspytateľné a my sme bezmocní oproti sile matky prírody. Je čas na zostup. Ten absolvujeme, rovnako ako výstup, v skupinkách. Niektorí tou istou cestou, ako nahor, iní zasa pokračujú dlhšou verziou hrebeňom na Malú Babiu horu a potom do Slanej vody. Večer sa schádzame vo svojich chatkách, či pri ohnisku a rozoberáme dojmy a zážitky z uplynulých dvoch dní.

Turistický víkend si ešte podaktorí spestrili návštevou Oravského hradu. Či už cestou tam, alebo späť. Orava je kraj plný prírodného a kultúrneho bohatstva. Máj je prekrásnym obdobím, ktoré hýri farbami a rôznymi odtieňmi zelenej. Všetko navôkol sa prebúdza zo zimného spánku a už len pár menších, či väčších snežných polí nás sprevádzalo na trasách k vrcholom. Aj tie sa postupne vytratia s pribúdajúcimi slnečnými dňami. Príroda je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Dáva nám pocit slobody a spája naše duše v jednu. Do pracovného týždňa sa preto vraciame aktívni a s pocitom účelne využitých voľných dní.

Andrea Blahová a Dušan Kojnok

KST TO KOS Rimavská dolina

Foto k príspevku: Milan Slabej, Pavel Blaho, Dušan Liptay, Marcel Vlček

Fotogaléria k článku: TU


Vytvorené: 19. 5. 2015
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu