Navigácia

Obsah

ROHÁČE – balzam na dušu

Typ: ostatné | Turistika
Roháče. Už nie len sen, ale už čoraz častejšie i cieľ mnohých turistov. Po dvoch rokoch sem opäť smerovali kroky aj dvanástich členov turistického oddielu KOS Rimavská dolina. Do tohoto vysokohorského terénu sa vybrali v dňoch 22. až 24. júna 2012. Ubytovanie na dve noci bolo rezervované v Drevenici pod Lánom v dedinke Zuberec. Do chaty prišli v piatok večer, aby v sobotu ráno mohli zavčasu vyraziť na prvú túru.

Sobotňajšia celodenná trasa: Zverovka – Brestová (1934) – Salatín (2048) – Skriniarky – Spálená (2083) - Roháčske plesá – Ťatliakova chata – Adamcuľa - Zverovka v dĺžke 22 kilometrov s 1735 metrovým prevýšením nám síce dala zabrať, ale dojmy pri jej zdolávaní, sú pri takýchto tatranských túrach neopísateľné. Aj keď bolo potrebné vystúpiť niekoľko stoviek metrov najprv na Brestovú a ďalších pár desiatok na Salatín (2048) a potom ešte niekoľko krát hore a dolu, akosi nám to neprekážalo. Ani obávaný hrebeň Skriniarok nebol vôbec taký, ako sme možno očakávali a zdolali ho všetci v pohode. Partia sa stále drží pokope, vďaka vyrovnanej kondícii všetkých zúčastnených. Ďalší stupák na vrch Pachoľa (2167) však už nelákal nikoho z nás, len Mira. Ten skôr, ako zostúpil za nami k rázcestiu pod Roháčskymi plesami, vyšliapol si ešte aj na tento vrchol. Od rázcestia už opäť spoločne stúpame k prvému Roháčskemu plesu a postupne prechádzame takmer okolo všetkých až k Ťatliakovej chate. Od chaty schádzame ešte asi 5 kilometrov asfaltkou k autám na Zverovke.

Nedeľa ráno. Opäť sa presúvame autami do 9 kilometrov vzdialenej Zverovky. Tu začína naša dnešná 20 kilometrová trasa: Chata Zverovka – Látaná dolina – Zábrať (1656) – Rákoň (1879) – Lúčanské sedlo – Lúčna (1653) – Sedlo pod Kolovým žľabom – Kasne - Sedlo pod Osobitou – Chata Zverovka. Počasie je ešte krajšie, ako na včerajšej túre, takže čo viac si turista bažiaci po ďalekých výhľadoch môže priať! Po výstupe na prvé vyhliadkové miesto Zábrať sa nevieme vynadívať na tú krásu všade navôkol. Ako na dlani máme trasu včerajšej túry. Vzduch je svieži, číry, slnko neúprosné. Potíme sa nielen z vynaloženej námahy, ale aj vďaka jeho ostrým lúčom. A tak je tomu aj naďalej počas výstupu na Rákoň. Tu sa ešte rozhodujeme, či nezmeniť trasu a nevydať sa náročnejším, ale atraktívnym terénom cez Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé do Smutného sedla a tak zostúpiť k Ťatliakovej chate, ale napokon po dôkladnom zvážení časovej a fyzickej náročnosti, upúšťame od tohto zámeru a pokračujeme podľa naplánovanej trasy. Z Rákoňa nádherným dlhým, stále mierne klesajúcim lúčnatým hrebienkom Dlhý úplaz, cez Lúčanské sedlo až na Lúčnu. Potom ešte ďalším, miestami však už zalesneným hrebeňom, striedavo klesajúc i stúpajúc, no stále s prekrásnymi výhľadmi na slovenskú, ale aj na poľskú stranu Tatier, až na sedlo pod impozantnou Osobitou. Jej vrchol je však pre turistov z dôvodu ochrany prírody uzatvorený. Pokračujeme teda strmo klesajúcim chodníkom až do Zverovky k autám. Nasleduje presun do Zuberca, zbalenie vecí a návrat domov.

Nádherné dvojdňové prírodné divadlo panorámy vrchov, štítov, lesov, dolín, plies a nekonečných diaľav pre nás končí. Človek mal chvíľami tam hore až chuť vzlietnuť. Ten pocit z pobytu takto vysoko pozná len ten, kto takéto niečo zažil.

Stačí sa len dostať z hlbokých dolín sem, do výšav a svet sa zdá hneď iný. Krajší, čistejší, pokojnejší, tichší, radostnejší...A toto potrebuje každý z nás.

Pretože to je ten najlepší balzam na všetky unavené duše.

„Príroda je tou najlepšou učiteľkou pokory“.

D. Kojnok


Vytvorené: 9. 7. 2012
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu