Navigácia

Obsah

Na Kráľovej holi, „streche Slovenska“

Typ: Turistika | ostatné
Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina: Majestátna Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) je najnavštevovanejším a zároveň najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier vo východnej časti Nízkych Tatier. Najznámejšia hoľa, opradená mnohými povesťami a legendami, ba i básnikmi ospevovaná.

Snáď každý Slovák pozná našu národnú ľudovú pieseň „Na Kráľovej holi“. Vznikla za veľmi smutných okolností. Text piesne napísal šumiacky vojak, bojujúci na ruskom fronte. Zablúdená guľka bola chlapcova nevesta a v tej chvíli si postrelený uvedomil, že domov, do svojho milovaného kraja a medzi svojich kamarátov, sa už pravdepodobne nikdy viac nevráti. I o pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo viacero legiend. Podľa jednej z nich je názov vrchu Kráľova hoľa odvodený od jedného z najslávnejších uhorských kráľov, Mateja Korvína. Kráľ sa po poľovačke v okolitých lesoch na nej údajne naobedoval. Druhá verzia ponúka tvrdenie Mateja Bela, že v roku 1241 sa na holi ukrýval uhorský kráľ Belo IV. Snáď to bude i tým jej dominantným vzhľadom. Vyzerá akoby „kraľovala“ okolitej prírode. Na nízkotatranskom hrebeni síce nie je najvyšším vcholom, ale vďaka okrajovej polohe pôsobí priam dominantne.

Na  vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás a všetky sú čímsi zaujímavé. Môžeme si teda vybrať. Zo Šumiaca, Telgártu, alebo z cestnej križovatky Pusté Pole okolo prameňov Hnilca. My, v nedeľu, 7. augusta v počte 35 turistov, volíme trasu z obce Liptovská Teplička. Vykračujeme zo stredu horskej obce, v smere na juhovýchod, popri pribúdajúcich drevených stánkoch. Konajú sa tu totiž folklórne slávnosti. Pokračujeme na koniec obce, kde míňame kopec s mnohými úhľadne roztrúsenými pivničkami. Sú drobné, roztomilé a do kopca akoby vsadené. Vyzerajú ako malé obydlia z filmu Hobit. Kráčajúc ďalej sa pred nami postupne začína rozprestierať malebná krajina s rozsiahlymi pásmi polí, lúk a pasienkov. Na niektorých miestach sú usporiadané kaskádovito do terás. Našim spoločníkom je zelená turistická značka. Napokon nás poľná prašnica zavedie až k rázcestiu Výpad. Smerovník nám ukáže ten správny smer a my sa poberáme cestou lemovanou rozsiahlymi lúkami popri bystro tečúcom Čiernom Váhu. Dolina sa neskôr začína zužovať a v miernom stúpaní sa blížime k horárni Veľký Brunov. Tu sa pri nás pristaví auto a veselá posádka sa nás pýta, kto sme a kam smerujeme. Vraj toľko ľudí v tomto lese ešte nestretli. Od horárne nás zelená značka vedie opäť po lesnej ceste dolinou Veľký Brunov, aby sme neskôr vystúpili serpentínami priamo do sedla Záturňa. Oči nám spočinú na prekrásnej poľane a opäť vchádzame do smrekového lesa. Sprevádza naše kroky až po poľanu Lapinová v hornej časti doliny Malý Brunov. Rovno nad poľanou vstupujeme do kosodrevinového pásma. Ústa nám celkom omodreli! Námahou to nebude. Dôvodom sú čučoriedky, ktoré lemujú okraje chodníka. Nedokážeme odolať a pri neplánovaných malých pauzách si sem-tam zamaškrtíme. Šikmý chodník nás vedie nahor po skalných platniach severným úbočím Kráľovej hole. Pristavíme sa pri prameni Čierneho Váhu s lavičkou a práve na tomto mieste nachádzame odpoveď na otázku, prečo dostala Kráľova hoľa prívlastok „strecha Slovenska". Na svahoch rozložitého masívu totiž pramenia okrem Čierneho Váhu aj naše ďalšie významné slovenské toky – Hnilec, Hornád, Hron. Zo svahov raziac si svoju životnú cestu stekajú na rôzne strany. Pomalým tempom po strmom chodníku v závere výstupu konečne prichádzame na rozložitý vrchol Kráľovej hole. Za našu námahu nás odmenila fascinujúcim kruhovým výhľadom na  Horehronie, Liptov, Spiš a očarujúcu panorámu Vysokých Tatier. Z jej chrbta vidíme na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor, v diaľke Ľubietovský Vepor s Hrbom. Ako na dlani sa pred nami rozprestiera časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Smerom na západ sa neďaleko vypína Stredná hoľa. V pozadí centrálneho hrebeňa zasa Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom. Od roku 1960 stojí na vrchole televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa. Na týchto miestach si doprajeme trošku oddychu a načerpáme silu na následný zostup. Ten absolvujeme modrým turistickým značením cez Vyšné sedlo do obce Šumiac. Približne v polovici zostupu prichádzame do Predného sedla. Občas sa križujeme s cyklotrasou, vedúcou zo Šumiaca na vrchol Kráľovej hole. Lesná cesta, ktorou kráčame, vedie striedavo lesom a lúkami, až napokon prichádzame do malej obce Šumiac. Tu sa stretávame s našou druhou, dvojčlennou skupinkou. Okrem trasy „A“, mali totiž možnosť tí menej zdatnejší zvoliť si trasu „B“. Tá pozostávala z deviatich zastávok na 6 km dlhom náučnom chodníku okolím Liptovskej Tepličky. Okrem toho boli aj svedkami dobového alegorického sprievodu prechádzajúceho obcou. Ten bol súčasťou a vyvrcholením miestnych dvojdňových folklórnych slávností.

V čase, keď hmly ustúpia a slnečné lúče si prerazia cestičku medzi mrakmi, prichádza neopakovateľná chvíľa uvidieť Kráľovu hoľu v plnej svojej kráse zo všetkých svetových strán. V ľudovej tradícii koluje krásna povesť, že  Kráľovu hoľu spoločne s Kriváňom viaže ku sebe láska. Vraj sa raz v dávnych dobách švárny Kriváň zamiloval do územčistej Kráľovej hole. Hoľa jeho lásku opätovala. A tak sa dlhé stáročia spoločne navzájom dorozumievali pohľadmi, vetrom a oblakmi. Neskôr však zatúžili byť čo najbližšie pri sebe, aby sa mohli dotknúť jeden druhého. Ich vzájomná láska a túžba bola taká veľká, že nakoniec z ich roztúžených tiel vytryskli dva pramene. Čierny pod Kráľovou hoľou a biely pod Kriváňom. Ešte i dnes vytekajú spod oboch vrchov, aby sa v Liptove spojili do jednej rieky. Z Čierneho a Bieleho Váhu vznikol Váh, plod lásky Kriváňa a Kráľovej hole. Spája ich ešte čosi. Kráľova hoľa spolu s vysokotatranským Kriváňom sú národnými vrchmi Slovákov a symbolmi Slovenska. Nás k týmto našim prírodným skvostom neviaže iba láska, ale i zvedavosť aspoň raz ich uvidieť zblízka a pookriať v zelenom, mäkkom náručí matky prírody.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

13882438 1596799620619687 7567210358890866714 n

 DSC0368

 DSC0376

 DSC0404

 DSC0424


Vytvorené: 23. 8. 2016
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu