Navigácia

Obsah

70. VÝROČIE UKONČENIA 2. SV. VOJNY

Typ: Podujatia | ostatné
Výročie ukončenia 2. svetovej vojny je v každej krajine, ktorej sa vojna dotkla, považované za významnú udalosť. Obzvlášť, keď si tento rok pripomíname 70 rokov od jej ukončenia.

Tento rok sme si pripomenuli 70. výročie od ukončenia 2. svetovej vojny dňa 7. mája. V meste Tisovec sa uskutočnil slávnostný akt na námestí pri pamätníku SNP. Podujatia sa zúčastnili zástupcovia mesta Tisovec, členovia SZPB, pedagógovia a žiaci miestnych škôl.

Slávnostný príhovor predniesla riaditeľka EGT, pani Helena Pašiaková a kultúrnym programom obohatili pietny akt študentky tejto školy. V ich podaní okrem iného zazneli aj známe piesne Kaťuša a Škoda lásky, ktorá je vo svete zrejme najznámejšou českou piesňou, ktorá sa stala veľmi obľúbenou v mnohých krajinách počas 2. svetovej vojny. Pieseň bola preložená do mnohých jazykov a rýchlo sa stala veľmi populárnou medzi vojakmi na všetkých frontoch. Stala sa obľúbenou piesňou spojeneckých armád, aj československých letcov v bitke o Britániu (Beer Barrel Polka, Roll out the Barrel) a pod názvom Here Comes the Navy sa stala neoficiálne hymnou amerického námorníctva. Hrala sa ale takmer po celom svete a na oboch stranách frontu.

Valné zhromaždenie OSN v roku 2004 vyhlásilo dni 8. a 9. mája za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase vojny. Víťazstvo spojencov bolo porážkou zvráteného systému a hrôzy. A takéto víťazstvo je hodné spomienky.

Príhovor poslanca MZ Mgr. Ľubomíra Bagačku

Dobrý podvečer, vážení spoluobčania!

Dovoľte mi, aby som vás v mene výboru miestnej časti Rimavská Píla ako aj v mene zástupcov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov privítal na dnešnej pripomienke 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny v Európe.

Druhá svetová vojna je doposiaľ najväčším a najrozsiahlejším vojnovým konfliktom v dejinách ľudstva. Zasiahla tri kontinenty bojovalo sa v Európe, Ázii, Afrike. Výsledkom šesťročného vojnového besnenia bolo 45 až 60 miliónov obetí na ľudských životoch, nevyčísliteľné materiálne škody, bombardovaním zničené mestá a vypálené dediny, nenávratné ujmy na kultúrnom dedičstve, ako aj rozvrat základných hodnôt ľudskej spoločnosti akými sú vzájomná tolerancia a ľudskosť. Dvadsaťšesť miliónov mŕtvych na strane vtedajšieho Sovietskeho zväzu, bezmála šesť miliónov poľských životov, približne milión obetí z radov obyvateľov Juhoslávie, asi pol milióna mŕtvych Francúzov, Američanov, Britov, 7,5 milióna obetí na strane Nemecka. To je len časť smutnej štatistiky na ktorú sa v súčasnom, relatívne mierovom svete dívame z hrôzou a akýmsi nepochopením, čoho všetkého je schopný, evolučne na najvyššom stupienku postavený živý tvor - človek.

V tento deň si pripomíname 70 rokov slobody a mieru, ktorý je však v posledných mesiacoch čoraz krehkejší. Slovo vojna, resp. vojnový konflikt globálnych rozmerov sa opäť čoraz častejšie skloňuje v médiách, ako i medzi ľuďmi, ktorí s obavami sledujú dianie vo svete. Európa sužovaná vlastnými, vnútornými problémami, dôsledkami hospodárskej krízy, postupnou absenciou morálnych a spoločenských hodnôt, importovanou, nesúrodou kultúrou či stratou sociálnych a ekonomických istôt, stráca tú silu povojnového, obrodeného kontinentu. Myšlienka, že pred 70 rokmi bol hnedý mor fašizmu a nacizmu nadobro vyhubený, stáva sa v posledných mesiacoch len zbožným želaním hŕstky idealistov. Práve naopak, opäť bujnie a naberá na sile. Živí sa práve v oslabenom organizme, akým v súčasnosti Európa je. Vyznávači ideálov hitlerovského Nemecka opäť začínajú pochodovať, ba čo viac, na východ od našich hraníc už vzali do rúk zbrane. Mienkotvorné médiá však mlčia, európske politické špičky zatvárajú oči, respektíve hľadajú nepriateľa inde. Čoraz častejšie sa teší obľube cielené prekrucovanie historických udalosti, ponúkanie poloprávd, zatiaľ len spoločenské sankcionovanie jedincov s názorom nezhodujúcim sa s rétorikou vedenia štátu, či celej únie. Pred 70 rokmi sa obyvatelia Československej republiky mohli na vlastnej koži presvedčiť, k čomu takáto servilnosť vedie. Mníchovský diktát z 30. septembra 1938 bol výsledkom práve takejto farizejskej zhovievavosti k rastúcemu zlu, ktoré bolo potrebné zadusiť už v zárodku.

Môže sa zdať, že sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii, možno už len čakať, ako sa situácia vyvinie, spoľahnúť sa na politikov, ministrov zahraničných vecí. No možno urobiť oveľa viac a spoľahnúť sa sami na seba a začať sami sebou. Skúsme vidieť v každom pamätníku, pamätnej tabuli, či akejkoľvek inej pripomienke oboch svetových vojen nielen hrdinské víťazstvo, ale aj jeho odvrátenú stránku - ničenie, bolesť, smrť a zlo. Skúsme nevidieť v priamych účastníkoch bojov, vo vojnových veteránoch, ktorých rady z roka na rok rednú, len vetchých starčekov a starenky s medailami na hrudi. Skúsme pozrieť 70 rokov dozadu a uvidíme v nich mladých ľudí, ktorí sa s vedomím možnej straty vlastného života, alebo zdravia, hrdinsky postavili najväčšiemu zlu, aké človek vo svojej existencii zažil. Počúvajme a učme sa od nich, aby to zlo už nikdy nepostavilo človeka proti človeku, brata proti bratovi.

Fotogaléria k článku: TU


Vytvorené: 21. 5. 2015
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu