Navigácia

Obsah

Prof. Ján Valach * 22. 9. 1925 Hnúšťa - + 20. 11. 2019 Antwerpy

Typ: ostatné
valachUmelecká činnosť Prof. Jána Valacha bola nesmierne bohatá. Počas života stál na významných umeleckých postoch

Prof. Ján Valach

* 22. 9. 1925 Hnúšťa - + 20. 11. 2019 Antwerpy

A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto zostáva v láske, ten zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“

1 Jn 4, 16

Otec Jána Valacha bol lekárom a vo voľných chvíľach si hrával doma na veľkom dvojmanuálovom pedálovom harmóniu. Mamka učila všetky štyri deti (súrodenci Miroslav, Viera a Blahoslav) hrať na klavíri, spievať i čítať. Od malička mal Janko hudbu rád, zoznámil sa s rôznymi hudobnými nástrojmi. So súrodencami tvorili klavírne i sláčikové kvarteto. Keď mal sedem rokov, kvôli špecializácii otecka na chirurga sa presťahovali do Prahy. Tu už ako desaťročný hrával v kostole na organe, zároveň sa učil hre na klavíri, husliach, viole, hudobnú teóriu a hrával i v študentskom orchestri gymnázia. Keď mal trinásť rokov, jeho otec bol poverený zriadením Nemocnice v Hnúšti – Likieri. V tom čase bývali Valachovci v Tisovci v dnešnom Daxnerovom dome. Deti navštevovali Štátne slovenské gymnázium a súčasne Hudobnú školu miestneho odboru Matice slovenskej a Živeny v Tisovci. Ján ako pätnásťročný vystupoval na rôznych koncertoch, účinkoval v literárno-hudobných pásmach. V rôznych komorných zoskupeniach i sólovo hral na klavíri, husliach, korepetoval, dirigoval študentský orchester. V Tisovci prvýkrát počul Spevácky zbor slovenských učiteľov na ich koncerte v bývalej Sokolovni. Zvuk zboru ho natoľko zaujal, že zložil svoj prvý zbor: Hymnu V. B pre svojich spolužiakov. Už vtedy sa prejavoval jeho všestranný talent. Ten rozvíjal v tisovskej Hudobnej škole pod erudovaným vedením Waltera Brachtela (viedenského huslistu, klaviristu, čelistu i teoretika), ktorý do Tisovca dochádzal z Brezna a učil Jána i počas letných prázdnin. Na husle chodil súkromne ku Fraňovi Fábrymu. Aj vďaka týmto pedagógom sa dostal na Konzervatórium do Bratislavy. Tu ho učili Kornel Schimpel, Eugen Suchoň i Ján Cikker. Chvíľu študoval súčasne aj medicínu, ale hudba zvíťazila. Na Akadémiu múzických umení v Prahe bol prijatý paralelne na dva odbory: organ a dirigovanie. Chvíľu študoval súčasne aj medicínu, ale hudba zvíťazila.

Jeho umelecká činnosť bola nesmierne bohatá. Počas života stál na významných umeleckých postoch:

Dirigoval: Vysokoškolský mužský zbor na Lafranconi – Bratislava, Symfonický orchester Ministerstva dopravy – Praha, Spevácky zbor slovenských učiteľov, zbor Opery Národného divadla – Bratislava (asistent a zbormajster), Operu v Banskej Bystrici ( + umelecký šéf), Landestheater a Landes Symonieorchester Dessau, Kráľovskú flámsku operu v Antwerpách, Operu v Gente (stály hosťujúci dirigent), Kráľovskú oratoriálnu spoločnosť Arti Vocali Antwerpen ( + umelecký šéf), rôzne orchestre a profesionálne zbory v Európe a v USA (hosťujúci dirigent), Antwerpský komorný zbor (bol aj jeho zakladateľom).

Koncertný organista (permanentne): sólista symfonického orchestra v Káhire

Pedagóg: VŠMU v Bratislave (externý), semináre pre zbormajstrov, Osvetový ústav – Bratislava (inštruktor), Konzervatórium Žilina, Káhira - Egypt (Profesor), Kráľovské Konzervatórium v Gente Belgicko (Profesor dirigovania), Akadémia v Meise – Brusel (Profesor organovej hry).

Iné umelecké funkcie: vedúci každoročných Letných kurzov pre organ a improvizáciu v Antwerpách, umelecký poradca Medzinárodného organového festivalu v Sione vo Švajčiarsku, člen porôt medzinárodných súťaží organových a dirigentských.

Čo viacej k tomu dodať? Ja len ďakujem Bohu, že som tohto vzácneho človeka mohla stretnúť aj osobne (jedenkrát v Hnúšti, v Bratislave a dvakrát v Antwerpách). Tiež si starostlivo ukladám do osobného archívu korešpondenciu s ním. V ušiach mi bude vždy znieť jeho hlas v telefóne: „... keď volá Tisovec, počujem tiecť Rimavu...“

V závere slávnostného príhovoru pri preberaní titulu doctor honoris causa Prof. Ján Valach povedal: „Je pre mňa zadosťučinením, že nezostávam vykorenený z mojej domoviny, ktorej hodnoty som sa snažil tlmočiť prostredníctvom hudby iným národom.“ Po promócii v telefonickom rozhovore so PaedDr. Slavomírou Očenášovou, PhD. povedal: „Je to neuveriteľné, čoho sa človek dožije. Človeku sú pridávané dni a sú mu pridávané aj zážitky a úžasy. Všetko, zdá sa, sú Božie zázraky. A zázraky sú dôkazom teologického jestvovania Božieho... Dožil som sa lúča zásahu nadzemských síl. Na staré kolená mi slzy podrážajú nohy...“

Ľubica Sabová

Zdroje:

Füssyová, Gabriela. 2005. A z tváre myseľ žiari... Kežmarok: ViViT s.r.o., 2005. 87 s., 1. vydanie, ISBN 8088903-70-X,

Spravodajca UMB, Ročník 22, č. 3, september 2016, s. 10-12

 

valach

Foto: Slávnostná promócia, udelenie ocenenia Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela, Brusel 4. máj 2016 z ľavej strany:J. E. Stanislav Vallo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve, Prof. Ján Valach, rektor UMB v Banskej Bystrici doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD.

 


Vytvorené: 11. 12. 2019
Posledná aktualizácia: 11. 12. 2019 08:29
Autor: Správca Webu