Navigácia

Obsah

Hlas zvonov sa nesie Tisovcom

Typ: ostatné | Kultúra
Prechádzky rodným krajom patria u mnohých ľudí k vzácnym okamihom ich života. Mnohí ich máme radi najmä vtedy, keď nás na nich sprevádza naša priateľka Jeseň.

Niekedy síce na ňu tak trochu „žensky“ žiarlime a závidíme jej oblečenie, lebo je krásne, nenapodobiteľné, žiariace všetkými farbami maliarskej palety, ale máme ju radi aj pre jej vyžarovanie, ktoré sa rozkladá v duši človeka a hreje. Tešíme sa, keď si jeseň splní svoju poslednú úlohu, povyzlieka stromy a na zemi utvorí nádherné farebné koberce. Tešíme sa, lebo vtedy dokážeme objaviť to, čo je pred nami ukryté v náručí bohato kvitnúcej letnej prírody, hustých stromov, niekde – tam hore – na kopci nad dedinou.

Práve jeseň odkrýva aj vzácne sakrálne pamiatky nášho regiónu, ktoré v jeseni zrazu ožijú, lebo cítia, že ich je lepšie vidieť. Zrazu chcú byť nielen videné, ale aj počuté. Ich zvony silnejšie bijú, ich hlas oznamuje, zvoláva a čosi odkazuje. Zvony stále majú čo povedať! Napríklad aj o vzácnostiach ukrytých vo vnútri kostolov, práve o tých vzácnostiach, ktoré sa na nás „dívajú“ z fotografií na výstave s názvom Gotická cesta Malohontom, ktorú v týchto dňoch môžete navštíviť v MsKS v Tisovci.

Mesto Tisovec, MO MS v Tisovci a MAS Malohont priniesli obyvateľom nášho mesta možnosť nahliadnuť do gotických kostolov v Rimavskom Brezove, v Rimavskej Bani, v Kraskove, v Kyjaticiach i v Malých Teriakovciach. V malých obciach nášho kraja sa zachovali so svojimi typickými stredovekými nástennými maľbami – freskami – ktoré vznikali tak, že maliari nanášali farby priamo na čerstvo nahodenú vlhkú omietku, vďaka čomu sa s ňou v priebehu schnutia pevne zviazali. Aj preto sú trvácne po celé stáročia.

Gotické kostolíky sa vo všeobecnosti vyznačujú viacerými typickými znakmi. Bývajú orientované smerom východ – západ. Na západe býval vstup do kostola a na východe bolo umiestnené okienko a hlavný oltár. Slnečné lúče tak dopadali na kňaza, čo malo vytvárať akúsi mystiku. Pôvodne kostolíky patrili katolíkom, ale v čase evanjelizácie ich prevzali evanjelici a začali si ich prispôsobovať. Odstránili bočné oltáre a zostal len jeden centrálny, pribudli kazateľnice, kazetové stropy, empory. A zatierali fresky, pretože na nich boli aj svätí a podľa učenia reformácie evanjelici nevedeli z Písma svätého dokázať, či majú byť uctievaní. Pôvod nástenných malieb je v mnohých prípadoch zahalený rúškom tajomstva. Nevieme, či sú priamym dielom talianskych umelcov, napríklad potulných maliarov, alebo vznikli pod talianskym vplyvom, podľa talianskych predlôh, prípadne či sú dielom domáceho umelca po návšteve Talianska. Pamiatkari sa najčastejšie prikláňajú k názoru, že autormi gemersko-malohontských fresiek sú domáci ľudia, ktorých do tohto umenia zaučili Taliani.

Úlohou spomínaných nástenných malieb bolo okrem výzdoby kostola aj poučenie veriacich, keďže omše boli vtedy v latinčine a tej ľudia nerozumeli. Mali ich tiež poučiť o živote svätých a istým spôsobom povzbudiť a mobilizovať v boji proti nepriateľom, ktorými boli napríklad Kumáni, neskôr Tatári a Turci.

Fresky mali rôzne motívy. Jedným z typických, ktorý je u nás zastúpený napr. v kostole v Kyjaticiach a v Rimavskej Bani, je tzv. ladislavská legenda. Znázorňuje boj kráľa Ladislava s Kumánmi. Podľa ladislavskej legendy Kumán uniesol mladú devu a kráľ ho prenasledoval s mečom v ruke. Nakoniec ho chytil, ale hlavu mu odťať nesmel, lebo by porušil božie prikázanie „nezabiješ“. Preto vraj odovzdal meč deve a tá Kumánovi hlavu odťala.

Fresky v našich gotických kostoloch boli dlhé stáročia ukryté pod vrstvou vápna. K prvému odkrývaniu fresiek došlo v 19. storočí, nie vždy však išlo o šetrné postupy. V ostatných rokoch boli a sú mnohé fresky odborne reštaurované. Pre svoju výnimočnosť sú gotické kostoly nášho regiónu zaradené do predbežného zoznamu pamiatok, ktoré sú navrhnuté na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zatiaľ síce nepoznáme konkrétny termín, kedy by k zaradeniu mohlo dôjsť, ale už len zaradenie na „čakaciu“ listinu napovedá veľa o ich vzácnosti.

Dnes ich teda tak trochu symbolicky prinášame do nášho mesta. Veríme, že budú pre nás všetkých pripomenutím významných hodnôt v našom regióne a vyvolajú v nás aj pohnútky ich navštíviť. Možno práve v týchto krásnych jesenných dňoch.

Organizátori výstavy

 

 


Vytvorené: 17. 9. 2019
Posledná aktualizácia: 17. 9. 2019 10:00
Autor: Správca Webu