Navigácia

Obsah

Za Jaroslavom Brzákom

Typ: ostatné | Oznamy
Jednou z najvýraznejších osobností, ktoré kedy formovali hudobné dianie v Tisovci, bol náš pán učiteľ Jaroslav Brzák. Stretávali sme ho ako jednoduchého, skromného človeka, ktorý nikdy neodmietol požiadavku mesta, či kultúry a ochotne v piatky, soboty, nedele alebo vo všedné dni vystupoval, koncertoval a rozsieval svojou hudbou s dychovkou a spevom so spevokolom radosť tisovskému občanovi a nielen jemu.


Preto si zaslúži, aby sme si pripomenuli jeho plnohodnotný život. Použijem v ňom i niekoľko myšlienok zo smútočného príhovoru, ktorým som sa s ním v sobotu 4. februára 2017 v Dome smútku v Tisovci lúčila.
Prvý pramienok jeho života sa naplno rozzurčal 6. júla 1933 v Kostelci nad Labem, keď sa narodil Antónii Brzákovej. Ako 3 ročný však osirel a tak ho vychovávali starí rodičia, ktorí bývali v kúpeľnej malej dedinke Toušeň pri Prahe.
Z dôvodu jeho slabého zraku odporučil starej mame známy kňaz základnú školu pre žiakov s poruchou zraku v Prahe na Hradčanoch. O vzdelanie detí sa tu starali rehoľné sestry boromějky, ktoré boli vysoko vzdelané. Práve tu sa začal venovať hudbe a prvé, čo sa naučil hrať, bola pieseň Červená sukýnka - jedným prstom na klavíri. V tejto škole ukončil svoje základné vzdelanie.
Od roku 1948 začal navštevovať konzervatórium na Maltézskom námestí tiež v Prahe, ktoré založil Jan Deyl, vedec v odbore očného lekárstva. Bolo sedemročné. Naďalej býval u rehoľných sestier, nakoľko konzervatórium bola škola internátneho typu. Študoval hlavný nástroj klavír a ako druhý odbor si vybral hru na klarinete. Z vlastnej iniciatívy sa učil hrať i na kontrabase.
V konzervatóriu sa spoznal aj so svojou budúcou manželkou, Elenkou Hrvoľovou, ktorá pricestovala do Prahy z prípravnej školy pre nevidiacich v Levoči.
Po úspešnom ukončení štúdia, roku 1955, sa rozhodol prijať ponuku na miesto učiteľa hudby v našom meste Tisovec, ktorú mu ponúkol Okresný národný výbor v Rimavskej Sobote.
Tak sa spolu s Elenkou rozhodli prísť na Slovensko. Po svadbe istý čas bývali u manželkiných rodičov v Ratkovej, neskoršie dostali byt Tisovci, kde sa presťahovali, keď od 1. septembra 1955 obaja začali učiť vo vtedajšej Ľudovej škole umenia.
Učili v priestoroch mestského národného výboru. Riaditeľom školy bol vtedy Leopold Krull. Na podnet dirigenta malého sláčikového orchestra Júliusa Specha začal pán Jaroslav Brzák hrávať v pondelky a štvrtky v tomto orchestri na klarinete a v utorky a piatky spieval v mužskom spevokole. Po čase sa stal dirigentom dychovej hudby Švermových železiarní. V rámci programu osvetových besied, jedenkrát v týždni (v stredu) vyučoval deti v základnej škole v Ratkovej. Cez víkendy hrával v dvoch hudobných zoskupeniach na svadbách a zábavách a to v Ratkovej na saxofóne a v Tisovci na elektrický organ.
Mladá rodinka sa postupne rozrástla o dve deti.
V roku 1960 bol menovaný riaditeľom ĽŠU a v tejto funkcii zotrval až do roku 1996, čiže plných 36 rokov. Neskôr v škole zostáva ako učiteľ hry na klavíri a dychových nástrojov až do roku 2006, kedy odchádza do starobného dôchodku.
Dlhé roky bol tiež dirigentom Mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera a dirigentom Dychovej hudby Hradovanka, v ktorej pôsobil s malými prestávkami až do roku 2013.
Počas svojej 51 – ročnej aktívnej činnosti vychoval veľa hudobníkov, z ktorých mnohí pôsobia, či dovolím si povedať, aj pôsobíme, v hudobnej sfére ako pedagógovia alebo členovia rôznych hudobných zoskupení. Spomeniem za nás všetkých maestra, klavírneho virtuóza Mariána Lapšanského, či klaviristku Janette Šingerovú.
Aktívne sa celý čas podieľal na kultúrno – spoločenskom živote v meste a jeho širšom okolí, tiež bol členom Zborov pre občianske záležitosti, kde ako organista účinkoval na svadobných obradoch.
Aj na zaslúženom dôchodku neprestával sledovať činnosť svojich hudobných telies, zúčastňoval sa ako divák ich vystúpení, a kým mu to zdravotný stav dovoľoval, nevynechal ani jedno tradičné Pochovávanie basy s dychovou hudbou Hradovanka.
Na tú tohoročnú akciu už ale nepríde, čo ako by chcel, čo ako by ho volalo jeho muzikantské srdiečko, pretože, hoci naplnené láskou až po okraj, pomaly slablo a v skorých ranných hodinách dňa 2. februára 2017 sa zachvelo poslednýkrát, keď sa dožil 83 rokov, 6 mesiacov a 26 dní.
Dozurčala riava jeho neuveriteľného, plodného, plnohodnotného života, aký zažije len málokto. Veľké srdce, plné lásky k rodine, k hudbe, ale i k ľuďom, ktorým veľa pomohol, ale dokázal i veľa odpustiť.
Preto posledný zápis v jeho knihe života je písaný zlatými písmenami a hlása, že pán učiteľ statočne a čestne dožil.

A čo ostáva nám, milí Tisovčania?
Už len spomínať a v spomínaní vzdať úctu nevšednému, jedinečnému človeku. Veď koľkým z nás, z rodiny Tisovčanov hral počas svadobného obradu na mestskom úrade, koľkým hral priamo na svadobnej veselici, či koľkých občanov spolu s dychovou hudbou Hradovanka vyprevadil do nenávratna? Koľkým žiakom venoval nespočetné hodiny trpezlivosti a morálnej podpory sediac za klavírom, či fúkajúc do klarinetu?
Ťažko to spočítať a možno sa to ani nedá. A práve preto som i trochu smutná, lebo, snáď preto, že som si nevzala okuliare, som tých mnohých dotknutých ľudí, i v mestskom i v okresnom ponímaní, v smútočnej sieni nevidela.
Tak, z pozície predsedníčky ZPOZ-u Človek – človeku a ako jeho žiačka i kolegyňa, ďakujem všetkým tým, ktorý mu prišli vysloviť posledné zbohom a zúčastnili sa smútočného obradu, a tiež spevákom z Mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera s dirigentkou, muzikantom z Dychovej hudby Hradovanka so svojím dirigentom, kolegom učiteľom zo ZUŠ a ZŠ Tisovec a ďakujem i muzikantovi Jankovi Žabkovi, ktorý docestoval na obrad až z Prahy.
Pán učiteľ!
Bolo mi cťou byť Vašou žiačkou!

Mgr. Marta Svobodová


Vytvorené: 10. 2. 2017
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu