Dr. Samo Daxner 4. máj 1856 - 27.apríl 1949

Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Tu sa zapájal do činnosti hudobného súboru, ktorý hrával najmä počas a po divadelných predstaveniach. Keď bol oktavánom, dirigoval školský študentský spevokol.

Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku a vykonával advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov (K. Salva, D. Lauček) proti útokom maďarských šovinistov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919-1922 bol gemersko-malohontským županom. V rokoch 1922-1925 bol senátorom Národného zhromaždenia.

V kultúrnej a osvetovej práci sa zameriaval na povznesenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne slovenského ľudu. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla v Tisovci. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do periodík Národné noviny, Dom a škola, Obzor, Slovenské listy, Cirkevné listy. Spolupracoval s Teréziou Vansovou pri redigovaní Dennice. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník.

Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej a.v. cirkvi. Pre svoje národné cítenie často mal aj tu problémy. V roku 1892 bol pozbavený funkcie cirkevného inšpektora. Patril k trinástim bývalým študentom Prvého slovenského gymnázia organizovaných Jozefom Škultétym, ktorí v roku 1933 podporili oživenie gymnázia v Revúcej.

Buďme hrdí na osobnosti našich dejín a pripomínajme význam ich pôsobenia ďalším generáciám, lebo ako povedal Ľudovít Štúr „Kým duch v národe, národ žije.“