|
|
Deň seniorov v Tisovci
Vydané dňa 02. 11. 2010 (707 prečítaní) Dňa 29. októbra 2010 sa pri príležitosti mesiaca úcty k starším konal v MskS v Tisovci deň seniorov. Z uvedenej akcie Vám sprostredkúvame príhovor Ing. Valérie Huňovej a fotografie p. Milana Slabeja. Milí seniori nášho mesta, vážení prítomní, po roku sa opäť stretávame, aby sme sa vzájomne uctili v mesiaci október, venovanému seniorom. Tradične máme k tomu príležitosť touto formou, spoločným posedením v deň, ktorý sme si nazvali Dňom seniorov občanov mesta Tisovec a m.č. Rimavská Píla. Prihováram sa Vám už po piatykrát a aj dnes obsahom môjho príhovoru bude bájka. Prečo bájka? Bájky čítam veľmi rada, pravdivo dokážu prehovoriť do duše. A v bájke nachádzam spojitosť cez múdrosť s vekom človeka, s fyzickou starobou. V bájke ide o vymyslený príbeh, v ktorom zvyčajne zvieratá konajú podobne ako ľudia. Väčšinou sa bájky sústreďujú na ľudské prejavy a city, pričom záver skrýva ponaučenie, ktoré nás nabáda rozmýšľať o ľudských chybách ale i o chybách vlastných Ale to už poznáte, vyrozprávala som vám tri bájky od Ezopa. Dnes vám prečítam bájku od francúzskeho bájkara La Fontaina. Bájka sa volá Konský povoz a mucha. Po takmer nezjazdnej strmej ceste sa trmáca povoz ťahaný šiestimi koňmi. Slnko od rána spaľovalo krajinu a kone len s námahou ťahali povoz. A tak všetci cestujúci vystúpili: ženy, starci ba aj kňaz. Kone sa veľmi namáhali a vyzerali, že sú na konci so svojimi silami. Naraz sa ku koňom priblížila mucha a svojim bzučaním povzbudzuje kone do rýchlejšieho pohybu. Bodá jedného, potom druhého, len aby ich popohnala. Potom sadne na nos kočišovi a vyzerá to, že ona krúti kolesami, len vďaka nej všetko napreduje. Poletuje sem i ta, akoby veliteľ čo svoje vojská obhliadá, keď sa na rozhodný boj pripravuje. Zdá sa, že nikto a nič nepomôže koču ani koňom, tak to všetko musí mucha zariadiť. Kňaz využíva chvíľu voľna a číta si z modlitebnej knižky. Žena idúca za ním veselo spieva, akoby všetko chcela spevom riešiť. No mucha nepoľavuje, má svoj zámer. Po nesmiernej námahe povoz zdolal kopec. Vtedy sa mucha ozvala: „Nuž oddýchnime si. Bola to riadna drina, dostať vás všetkých sem, až na rovnú cestu“. Pozrela na ukonané kone a vraví im: „ Koníky vrané, zaplaťte mi za moju prácu!“ A poučenie? Snaživých, čo sú zbytoční a len sa do všetkého pletú, treba včas odohnať. Toľko bájka. A čo dodať? Zamyslieť sa, verím že sa tak stalo.Za seba môžem dopovedať. Je pravda, že ľudia častejšie lichotia ako chvália. Lichotenie nie je pochvala. Lichotenie je nebezpečné, vieme že je lož a predsa mu veríme. Pravdivé je aj to, že ľudia, čo nevedia plávať, aspoň mútia vodu. Moja pravda je, že v živote sa skôr opláca počúvať hlas srdca a tvoriť svoj život v hlave, vlastnými myšlienkami. Ing.Valéria Huňová predsedníčka komisie sociálnych služieb a zdravotníctva pri MsZ Tisovec FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU ( Zaradil: Peter Kubinský | | Zdroj: www.tisovec.com ) |