|
|
Moje šťastie odišlo...
Vydané dňa 24. 01. 2008 (2108 prečítaní) Tieto riadky píšem na záver životného príbehu, ktorý sa začal pre matku a dcéru u nás, v domove dňa 31.5.1999. V ten deň sme prijali do nášho domova pani Máriu Sojkovú z Radzoviec, matku pani Vlasty Cabanovej z Tisovca. Dôvodom jej umiestnenia u nás, bol zdravotný stav, osamelosť po úmrtí manžela a možnosť byť nablízku svojej dcére. Rovnaké prianie byť nablízku svojej matke, bolo aj prianím pani Vlasty Cabanovej. Odo dňa keď sa ich priania splnili, prešlo 8 rokov a 229 dní. Po všetky tieto dni až na niekoľko málo z nich boli si skutočne nablízku. Pani Vlasta po skončení práce denne navštevovala svoju matku. Chovala svoju matku, pomáhala pri opatere. Jej matka s ňou komunikovala očami, pohľadom. Počas 8 rokov a 229 dní bola jej matka úplne nehybná, nehovorila, zvládala len pohyb ústami pri jedení a pohyb očami. Po celý čas bol jej zdravotný stav vážny, vyžadoval stálu starostlivosť. V začiatkoch, najmä však po odchode do dôchodku, uvažovala dcéra o tom, že si matku zoberie domov. Pre neustále komplikácie so zdravím matky a odkázanosť na zdravotnícku pomoc sme v domove premiestnenie matky nedoporučili. Pri jej lôžku sa tak neustále striedali zdravotné sestry s dcérou. Prítomnosť dcéry sa dala postrehnúť v šťastnom pohľade matky. Poviete si, veď to tak má byť. Súhlasím. Keď vychovávame deti, očakávame, že sa o nás v starobe a v chorobe postarajú. My, čo pracujeme v domovoch pre starých a chorých vieme, že to nie je pravidlom. Pani Vlastu Cabanovú sme obdivovali. Viac ako kto iný bola po celý čas príkladom poctivosti a čistoty lásky k blízkemu. Pre nízky dôchodok svojej matky jej na opateru u nás prispievala z vlastného príjmu. Počas minuloročného leta, náročného pre vysoké teploty, keď sú zvýšené nároky na opatrovanie nehybných, vypomáhala pani Cabanová našim zdravotným sestrám počas celých dvoch mesiacov. Bola pri lôžkach u všetkých, o ktorých sa v domove staráme. V týchto dňoch smúti. Dňa 19.1.2008 jej mamička vo veku 87 rokov v našom domove zomrela. Skončil sa príbeh. Jeho svedkami sme boli my všetci, čo pracujeme v domove a tí, čo v našom domove žijú. Bol to príbeh tichého, krehkého šťastia. Matky a dcéry. Pani Vlasta Cabanová, prijmite úprimnú sústrasť a veľké ďakujeme... Ing.Valéria Huňová riaditeľka DDaDSS Tisovec ( Zaradil: Peter Kubinský | | Zdroj: Ing. Valéria Huňová, riaditeľka DDaDSS Tisovec ) |