Fujara trombita je najväčším ľudovým hudobným nástrojom. V minulosti zväčša plnila funkciu signálneho nástroja. Používali ju pastieri, hlásnici, strážcovia. Pomocou nej sa dorozumieval bača s valachmi na paši, salaš s dolinou. Používala sa aj pri strážení vinohradov, či plašení diviačej zveri. Rôzne druhy trombít sú známe v celom karpatskom masíve. Aj na Slovensku máme doklady o ich výskyte od Vysokých Tatier po južné oblasti Malých Karpát. Staré muzeálne exempláre uchováva Slovenské národné múzeum v Martine. Spomína sa aj v literárnom diele Ivana Stodolu: Bačova žena.
Skladá sa z dvoch častí: kónickej rozširujúcej sa trubice a náustku. Kónickú trubicu tvoria dva smrekové (Picea excelsa) vyžľabené zlepené polplášte, zaistené kôrou čerešne (cortex Cerasi avium). V tenšom konci je vsadený náustok, vyrobený z bazy čiernej (Sambucus nigra). Technika hry je podobná hre na plechové dychové nástroje s nátrubkom. Účinnosť tónového prejavu trombity nespočíva v kvalite, ale sile a intenzite.
Táto fujara – trombita je zapísaná v slovenských rekordoch. Pokúšame sa ju zapísať aj do Guinessovej knihy rekordov.
Na jej výrobe v roku 2006 sa podieľalo 231 občanov. Medzi nimi čestné miesto zaujíma: Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky; Milan Murgaš, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja; Peter Mináč, primátor mesta.
Ďakujem Urbariálnej spoločnosti Tisovec za venovanie smreka, Pavlovi Bálintovi, st. za dovoz z Kačkavy, Jaromírovi Hajdukovi, Bohušovi Antalovi a Jurajovi Brožovi za pomoc pri výrobe a dokončení, MUDr. Jaroslavovi Rafajovi a manželom Ulickým za súhlas s umiestením.