Navigácia

Obsah

Z JÚNOVÝCH TURISTICKÝCH AKTIVÍT TO KOS Rimavská dolina, alebo ČO VŠETKO SA DÁ STIHNÚŤ, KEĎ SA CHCE

Typ: Turistika | ostatné
Jún bol v turistickom oddieli bohatý nielen na akcie, ale aj na brigádnickú činnosť. Okrem troch akcií, o ktorých sú samostatné príspevky a sú súčasťou tohoto článku, máme za sebou opäť aj malú brigádnickú činnosť.


Jej náplňou bolo odstránenie buriny a konárov zasahujúcich do chodníka na Hradovej.
Zo všetkých oslovených členov sa ozvali traja. A preto veľké ĎAKUJEM za 
aktívny prístup a odozvu na emailovú výzvu - prosbu, patrí Máriovi
Keletimu, Marianovi Meškovi a Milanovi Slabejovi st. Títo traja aktívni
členovia okamžite zareagovali na výzvu predsedu oddielu.Skosili a 
zosekali počas víkendu 20. a 21. júna najzarastenejšiu časť chodníka. A 
tak je vďaka nim chodník na Hradovú pre turistov a návštevníkov opäť
pohodlne priechodný.

Jarovi Vančíkovi patrí poďakovanie za výrobu nápisov na smerové
tabuľky a ich nátery. Tabuľky - smerovky sú súčasťou turistického
smerovníka na križovatke pri zdravotnom stredisku, ktorý je takto už
kompletný.
Vďaka patrí Mestským lesom, s.r.o. za dodanie korza stromu a tabuliek,
ale hlavne všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na prácach
spojených s konečnou vizualizáciou smerovníka: Jaroslav Vančík, R.
Buchta, D. Kojnok, M. Stejskal.

Večera s Margarétkou na „Štefáničke“.

Názov akcie znie zaujímavo až poeticky, avšak naša túra v Nízkych Tatrách až tak poeticky nezačala. Teda aspoň pre nás šiestich, čo sme chceli ako bonus zdolať aj najvyšší vrchol tohto horstva. Veď keď sme už tu.... Príroda si s nami však rozohrala trošku nebezpečnú hru, z ktorej sme kvôli jej vrtochom skončili premoknutí až do nitky. Nevadí! Bola k nám aj tak milosrdná. Aspoňže na nás nezoslala búrku, ktorá sa razom v horách môže zmeniť z peknej prechádzky na nočnú moru. Napriek všetkému...stálo to za to! A i napriek dažďu sú Nízke Tatry v každom ročnom období a za každého počasia neopakovateľné.

V stredu 10. júna napoludnie sa uprostred slnečného dňa tridsiatka členov klubu KST TO KOS Rimavská dolina postupne schádza pri autobuse. Iba hodinu a pol cestovania nás delí od druhého najväčšieho a zároveň druhého najviac navštevovaného pohoria Západných Karpát na Slovensku. Nízke Tatry sú popretkávané nespočetným množstvom turistických trás. Na deň s menom Margaréta v kalendári, bol naplánovaný výstup k chate Milana Rastislava Štefánika hovorovo aj „Štefánička“ s dĺžkou trasy 10 km a prevýšením 740 metrov. Ako sa blížime k parkovisku na Trangoške, hrejivé lúče slnka sa postupne menia na prudký lejak. Zostávame čakať v autobuse. Po pol hodine dážď ustupuje a my s nádejou, že sa predsa len naša túra uskutoční, vstupujeme po zelenej značke na trasu. Kráčame Trangošskou dolinou v sprievode slnečných lúčov, popri vysokohorskom toku malej rieky Bystrianky. Výstup na Štefáničku zvládne aj priemerne zdatný turista za dve hodiny. Po svojich. Iná možnosť, ako sa tam dostať, neexistuje. Ako jediná chata v Nízkych Tatrách je zásobovaná horskými nosičmi. Prvú časť cesty prechádzame miernym stúpaním cez les. Počas výstupu v jednom úseku cesty je nachystaný šichtúň dreva s odkazom, že kto vynesie jednu metrovicu, dostane na Štefáničke čaj zdarma. Tri útle žienky z nášho oddielu si berú každá po jednom bremene na plece a spolu s nákladom svižne stúpajú skalnatým terénom okolo Halašovej jamy smerom nahor. Sú obdivuhodné a ja snímam pred nimi pomyselný klobúk. Približne po hodine prichádzame k informačnej tabuli s odbočkou k Jaskyni mŕtvych netopierov, jedinou vysokohorskou jaskyňou na Slovensku /vo výške 1520 metrov/, sprístupnenou verejnosti. Po dvoch hodinách prichádzame k horskej chate generála Milana Rastislava Štefánika. Počas socializmu sa prechodne nazývala Chata hrdinov SNP na počesť povstaleckým hrdinom. Naše dočasné „nosičky“ sa nevzdali a za odmenu dostali poctivo odpracovaný čaj. Vtedy som si spomenula práve na výrok Milana Rastislava Štefánika: „Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti.“ Chata ponúka v tejto úctyhodnej výške prekvapivo pestrý výber z viacerých druhov jedál, nápojov, nocľah a najvyššie čapované pivo na Slovensku. Kapustnica, či langoše na terase s krásnym výhľadom na okolité horstvo chutili výborne. V blízkosti chaty sa nachádza aj pomník padlým partizánom. Spolu s piatimi členmi po chvíľke oddychu pokračujeme chodníkom na Ďumbier (2 043,4 m n.m). Ostatní ešte zostávajú pri chate. A dobre urobili, pretože hrejivé lúče slnka po niekoľkých minútach vystriedal opäť dážď. Pol hodinu prečkali v chate a zostup okolo chaty Kosodrevina už absolvovali bez dažďa. Nás, šiestich dobrodruhov, však už zastihol dážď cestou na Ďumbier a sprevádzal takmer celou trasou. Dobíjame vrchol nášho národného vrchu, kde sa vyníma slovenský symbol, veľký drevený dvojramenný kríž. Bohužiaľ, v tomto počasí nie sú na okolité horstvá a kotliny žiadne výhľady. Pri zostupe naše sklamanie z počasia vynahrádza aspoň pohľad na malé stádo kamzíkov. V strede týždňa býva chodník menej frekventovaný, alebo je príčinou dážď, že si nás spočiatku vôbec nevšimli? Kráčame opatrne, mlčky. Skaly sú klzké, môžeme sa kedykoľvek pošmyknúť a preto si častejšie pozeráme pod nohy. Upozorňujem na ich prítomnosť ostatných. V tej chvíli si nás všimli. Reagujú rýchlo, dlhými elegantnými skokmi sa nám strácajú pod hrebeňom v skalách. Je úžasné, ako dokážu tieto energické zvieratá prežiť v tak náročnom prostredí. My pokračujeme k horskej chate Kosodrevina, ktorá sa nachádza v pásme kosodreviny v nadmorskej výške 1500m. Z chaty je len kúsok dolu strmým svahom k horskému hotelu Srdiečko, kde dnešná túra končí. V malých skupinkách sa pomaly všetci schádzame pri autobuse. Ten o 20:30 vyráža s nami na cestu do Tisovca.

Domov prichádzame veselí, spokojní a plní spomienok na našu prekrásnu prírodu. Spomienky a zážitky späté s prírodou nám ostávajú ešte dlho v pamäti a hlavne ukryté v našich srdciach. Sú malým svetielkom a v prípade potreby ich nachádzame hlboko v našich dušiach. Vtedy aspoň na malú chvíľu pookrejeme a vydržia nám do ďalšej túry, po ktorej si každý nový zážitok ukladáme sťaby do čarovnej nevyčerpateľnej studničky.

Za KST TO KOS Rimavská dolina: Andrea Blahová

Fotogaléria k článku

Rozhľadňa na Jasenine,

nenápadný, ale príjemný tip na výlet

Ešte nám ani nestihli „vychladnúť“ turistické topánky z Nízkych Tatier a už o tri dni, v sobotu /13. júna 2015/ ráno ich opäť obúvame. Rosničky sa predbiehajú v hlásení v predpovediach o počasí. Vraj nás dnes čaká extrémne horúci deň s tropickými teplotami. Možno práve táto informácia odradila väčšinu našich členov a namiesto túry si zvolili oddych niekde pri vode. A tak len malá, šesťčlenná zostava v dvoch autách opúšťa Tisovec a prichádza do rekreačného strediska Kokava – Háj. Túru začíname pri Penzióne Family náučným chodníkom Ipeľ. Náučný chodník je ešte stále vo výstavbe a jeho nenáročná trasa vedie dolinou Hájskeho potoka. Holé chrbty kopcov nám poskytujú prekrásne výhľady na Slovenské rudohorie a Klenovský Vepor. Od rána nás sprevádza príjemné slnečné počasie. Vysokou trávou sa prebrodíme do obce Šoltýska. Vznik tejto obce, ako i obce Ďubákovo úzko súvisí s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla. Zo Šoltýsky pokračujeme v okolí Ďubákova najskôr k Chladnej studni, kde si pri novom prístrešku, v peknom prostredí s jazierkom, trochu vydýchneme. Po chvíli opäť pokračujeme v našej ceste smerom k rozhľadni na Jasenine, ležiacej v Stolických vrchoch, vo výške 995,2 m. n. m. Okolie rozhľadne je pekne udržiavané, s pamätnými tabuľami, prístreškom a dreveným stolom s lavicami. Z Jaseniny máme už len kúsok do Ďubákova. Prichádzame do cieľa našej dnešnej túry. Ten, kto má chuť si aktívne oddýchnuť v lone prekrásnej prírody, má určite naše odporúčanie na prechádzku práve týmto náučným chodníkom. Veď je to takmer za rohom a výhľady, ktoré ponúka táto časť našej krajiny sú balzamom na dušu. Liekom na „všetko“ je predsa príroda.

Andrea Blahová, KST TO KOS Rimavská dolina

Fotogaléria k článku

Pálenie jánskych ohňov

V piatok, 26. júna večer mohli obyvatelia a návštevníci nášho mesta opäť vidieť žiaru ohňa pri dvojkríži na Obadovom očku. Tentokrát to boli jánske plamene. Partia tisovčanov, členov KST TO KOS Rimavská dolina, dostala nápad obnoviť ďalšiu, v Tisovci pozabudnutú tradíciu našich slovenských predkov.

Pálenie jánskych ohňov je pradávna slovenská tradícia. Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Jánske ohne sa pálili v podvečer 24 .júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana /vatra/ mládenci a pastieri postavili zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Rozšírené bolo vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých drevených stĺpoch. Oheň sa uctieval, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.

V piatok popoludní /akciu sme posunuli o dva dni/ najskôr partia v zložení M. Keleti, R. Petróczy a R. Buchta pripravila dve vatry na jánske ohne. Jednu menšiu – ,,zvolávaciu“ a druhú väčšiu. Podvečer sa už začali schádzať prví nadšenci a zvedavci. Postupne sa tu vystriedalo cca 45 obyvateľov Tisovca - detí, mládeže a dospelých. Najskôr bol zapálený malý zvolávací ohník, ktorý poslúžil pre všetkých zúčastnených na opekanie prinesených pochutín. Po občerstvení sa najodvážnejšie deti podujali vyskúšať jednu z tradícii a to preskakovanie ohňa, na čo im poslúžil zvolávací ohník. Darilo sa im a tak zažili aspoň na chvíľu spôsob zábavy našich predkov. Keď sa zotmelo, bola zapálená väčšia vatra. Pri pohľade do ohňa sa rozozneli ľudové, trampské ale aj modernejšie piesne, ktoré znásobovali dobrú náladu. A akcia mala aj svoj zlatý klinec. Atmosféru pálenia jánskych ohňov obohatila oprášením ďalšieho zvyku a to vyhadzovanie fakieľ, no v modernejšej podobe, Kristína Bysterská svojou ohňovou show. Za svoje vystúpenie oprávnene zožala potlesk všetkých zúčastnených. Kristínka ďakujeme za skvelý zážitok.

Veríme, že ďalšia obnovená tradícia si získa ďalších nadšencov a ľudí, ktorí si vážia a sú hrdí na svoje tradície a majú chuť pri pohľade do ohňa zaspomínať, zaspievať a porozprávať sa spokojne a bez vonkajších vplyvov. Poďakovanie za pomoc pri uskutočnení tejto akcie, okrem už menovaných, patrí aj firme Mestské lesy Tisovec s.r.o. E. Lopušnému, Ľ. Husanicovi, M. Husanicovej, M. Stejskalovi za super plagát a majiteľom pozemku.

R. Buchta, člen KST TO KOS Rimavská dolina

Fotogaléria k článku


Vytvorené: 7. 7. 2015
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu