Navigácia

Obsah

Putovanie za najkrajšími dolinami Liptova - Z turistických chodníkov TO KOS Rimavská dolina

Typ: Turistika | ostatné
Slovenská príroda nám nezištne ponúka mnoho prekrásnych miest na aktívny oddych. A tak sme sa v prvú júnovú sobotu vybrali tento krát za najkrajšími dolinami Liptova – Prosieckou a Kvačianskou.

Autobus zanechávame za sebou a už z parkoviska sa pred nami otvára Prosiecka dolina. Naše prvé kroky vedú okolo drevenej sochy svätého Svorada, významného benediktínskeho ermita, terajšieho patróna mesta Nitra a nitrianskeho biskupstva. Ako novic prežil časť svojho života v týchto končinách priamo za Prosieckou dolinou na planine

Svorad, ktorá nesie jeho meno už takmer 1000 rokov. Vraj žil v tak prísnej askéze, že železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pása, mu časom vrástla do tela a spôsobila smrť.

 DSC0033

Od drevenej sochy je to len kúsok k prvej tabuli náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina so všeobecným popisom chodníka. Dnešná túra nebude náročná. Pohodová a  oddychová prechádzka zavedie naše kroky ďaleko od ruchu mesta, tam, kde sa obidve doliny ukrývajú v  lesoch Chočských vrchov. Vodopády spolu so strmými skalnými stenami a jaskyne ukryté hlboko pod povrchom ponúkajú zmes prírodnej nádhery, ktorá sa nedá opísať slovami. A tak kráčame náučným chodníkom a tento nás bude sprevádzať až k Oblazom. Najskôr však prichádzame k ústiu Prosieckej doliny, kde nás privítajú „Vráta“, skalný priesek, ktorý má charakter uzučkej tiesňavy. Tiesňavu tvoria strmé svahy posiate rozličnými bralnými útvarmi, ktoré pretína potôčik Prosiečanka. Prosiecku dolinu charakterizujú najmä vyvieračky a ponory.

 DSC0050

Vyvieračka Prosiečanky je hneď tesne za Vrátami, kde vyviera na povrch v mohutnom prameni. Touto prírodnou scenériou prechádza turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto nad ponorom na ľavej strane doliny. V ceste nám stojí skalný stupeň, ktorý prekonávame takmer iba lezeckým spôsobom. Miestami sa potok stráca v krasových ponoroch. Dolina sa v strednej časti rozširuje do poľany Polhora. Po oboch jej stranách sa nachádzajú bralné zaujímavosti (Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď.), viacero menších vyvieračiek a ponorov sa nachádza aj na okolitých svahoch. Zaujímavosťou je mohutný ponor na okraji poľany Svorad. Prosiečanka sa na tomto mieste stráca priamo v podzemí. V doline je mnoho menších jaskýň a vodopádov. V úvode hornej časti sa dolina vetví na dolinu Červené piesky s majestátnym 15 m vysokým vodopádom a na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz. Zaujímavý úsek cesty sa stáva pre nás výzvou. Chodník k vodopádu nás fascinuje svojou divokosťou a strmosťou.

 DSC0121

Prosiecka dolina je národnou prírodnou rezerváciou, v ktorej máme tú jedinečnú možnosť vzhliadnuť mnoho vzácnych a chránených druhov z rastlinnej ríše. Prichádzame ku rokline Sokol. Rozdelená je na tri skalné stupne. Pre našu väčšiu bezpečnosť ju prekonávame pomocou oceľových rebríkov a na jednej je uchytená reťaz, čo nám len uľahčuje prechod a istí náš krok. V závere tiesňavy sa pohľad na krajinu začína meniť. Chodník, ktorý nás sprevádza hore Prosieckou dolinou nás nakoniec dovedie na prekrásne poľany na Svorade. Z nich sú viac než zaujímavé výhľady na okolitú krajinu a Západné Tatry. Turistický rázcestník nám ponúka dve možnosti, buď budeme pokračovať po modrej značke náučného chodníka do Veľkého Borového, alebo môžeme odbočiť na zelenú značku doprava na vrch Prosečné. Keďže chodník na Prosečné je však ešte poznačený vlaňajšou kalamitou, vyberáme si radšej prvú z možností, teda pokračujeme po modrej značke do Veľkého Borového.

 DSC0228

Dedinka Veľké Borové je ukrytá v zabudnutom kraji, izolovanom od ruchu mesta a mestských strastí. Lenivo a ospalo si ľahostajne čupí uprostred panenskej prírody. Akoby sa tu čas spomalil. I z domácich, ktorí sa nám tu prihovárajú a želajú peknú túru v ich kraji cítiť vnútorný pokoj a pohodu. V dedinke si doprajeme oddych pri odpočívadle, podelím sa o svoje jedlo s miestnym psíkom, ktorý k nám práve pribehol. Milo a zvedavo víta nových návštevníkov v jeho rajóne, aby už o chvíľu zaujatý čímsi novým opäť odbehol. Aj pre nás nastal čas odchodu, preto sa i my poberáme ďalej, cestou vedúcou okolo cintorína. Osviežení dúškom vody a krátkou pauzou pokračujeme ľahkým krokom úzkou prašnou cestou smerom k tiesňave Borovianka. Cestou natrafíme na malý pomník, ktorý je vsadený priamo na vrchole skaly a poniektorí tu odbočíme k 8 m vysokému Ráztockému vodopádu. Od neho je to už len pár minút k poslednej zákrute pred Oblazmi. Prechádzame kamenným mostom a ocitáme sa na Oblazoch.

 DSC0265

Ďalší most, tentokrát drevený nás pozýva bezpečne prejsť koryto potoka. V tejto lokalite Kvačianskej doliny sa stretáva voda až z troch potokov. V minulosti bola ideálnym miestom na postavenie vodného mlyna. Žiaľ z pôvodných štyroch mlynov tu dodnes stoja už iba dva. Aj touto obdivuhodnou kultúrnou pamiatkou sú Oblazy známe. Pôvodné, obnovené vodné mlyny (Brunčiakovský a Gejdošovský) spravujú ochotní dobrovoľníci a ochrancovia prírody. Dostalo sa nám od nich niekoľko zaujímavých informácií o histórii a dômyselnom spôsobe fungovania vodných mlynov. Z chátrajúcich budov vytvorili rozsiahlou rekonštrukciou skutočne ozajstnú, živú spomienku na spôsob života našich predkov. Akoby sme sa na chvíľku vrátili v čase a ocitáme sa v dávnej minulosti.

 DSC0271

Je prvá polovica 19. storočia, kedy horný mlyn postavili obyvatelia Malého Borového. O niečo neskôr, v roku 1920, si ho prenajíma navrátilec z ruského frontu Pavel Gejdoš z Liptovskej Anny, podľa ktorého sa nazýva aj „gejdošovský". Ani obyvatelia Veľkého Borového nelenia. Poniže stavajú vlastný mlyn (dnešný Dolný mlyn). Mlyn je vybavený dvoma kolesami. Slúži nielen na mletie obilia, ale i ako píla. V roku 1931 ho odkupuje a vylepšuje František Brunčiak, podľa ktorého sa nazýva aj „brunčiakovský". Modernizácia sa dotkla najmä píly, ktorú prerobili na tzv. gáter. Tretí mlyn slúži ako furmanská krčma krčmára Maťugu. Zostal však už iba v spomienkach najstarších obyvateľov okolitých dedín. V roku 1944 mlyn podpálili fašisti, aby sa už viac obnovy nedočkal. Štvrtý mlyn stojí povyše ostatných pod Roháčom. V 19. storočí ho berie veľká voda.

Dnes, po prehliadke zvyšných funkčných technických pamiatok si kupujeme niekoľko suvenírov, ktorých zakúpením taktiež prispievame k udržiavaniu kúska tejto histórie pre ďalších návštevníkov a podporu chodu malého hospodárstva s niekoľkými domácimi zvieratami. Ešte pred nami ostáva trochu namáhavý, ale už len krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny. Od Oblazov stúpame červeným značkovaním v smere na juh do nádherného prírodného prostredia. Stará kamenistá cesta nás sprevádza z Hút až do Kvačian. Z miesta nazývaného Roháč sa nám ponúka nezabudnuteľný pohľad na dno Kvačianskej doliny. Za osobitnú zmienku stojí jej obrovská hĺbka, ktorá nás priam ohromila. Opatrne sme sa pokúsili kúsok od okraja skaly zahliadnuť samotné dno priepasti. Ďalej pokračujeme pohodlnou cestou a po červenom značení sa dostávame na záver náučného chodníka v Kvačanoch. Týmto kútom zeme sme boli nesmierne očarení. Domov odchádzame ako vždy plní dojmov, ktoré budú rezonovať v našich bunkách ešte i niekoľko dní po tom dnešnom.

Andrea Blahová,

KST TO KOS Rimavská dolina


Vytvorené: 6. 7. 2016
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu