Navigácia

Obsah

Prechod cez Martinské hole – náročný, ale nezabudnuteľný.

Typ: Turistika | ostatné
Martinské hole sú hlavnou časťou hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry medzi vrcholmi Minčol a Horná lúka. Sem, na túru s batohmi, stanmi a spacákmi, smerovali aj kroky ôsmich odvážlivcov z nášho turistického oddielu v dňoch 4. až 7. júla 2013.
Ráno sme sa odviezli autami do Banskej Bystrice a odtiaľ vlakom do Vrútok. Túru začíname od hotela Piatrová, kde po občerstvení pokračujeme na Minčol (1364 m). Trasa je dosť vyčerpávajúca aj kvôli veľkému prevýšeniu, teplu a ťažkým batohom. Konečne, po viac ako troch hodinách, prichádzame na Minčol. Obed nám spríjemňujú pekné výhľady. S novými silami pokračujeme ďalej na vrchol Krížava, známy vysielačom na jeho vrchole. Za ním nasleduje najvyšší vrchol Lúčanskej Malej Fatry - Veľká lúka (1476 m). Pokračujeme po červenej k vrcholu Veterné cez hustú kosodrevinu, kde nás poštípali čudné potvory. Blativý terén končí rázcestím chodníkov -Vidlica (1468 m). Na nádhernom trávnatom vrchole Veterné (1440 m) sa nám naskytol vynikajúci rozhľad na okolité lúky a hrebene Veľkej Fatry. Z vrcholu zostupujeme strmým úbočím k lesu a nasleduje znova stúpanie. Až na lúky v okolí vrcholu Horná lúka (1299 m). Záver Martinských holí nám ponúka fantastické rozhľady. Vľavo pod vrcholom sa nachádza turistická útulňa s priliehavým názvom „Grand Hotel Partizán“. A to je cieľ našej dnešnej trasy. Najväčšiu radosť nám urobila voda v neďalekom výdatnom prameni, ktorá aj keď bola strašne ľadová, nás príjemne osviežila. Po večeri sme si dopriali zaslúžený spánok.
Ráno, po výdatných raňajkách, vyrážame na ďalšiu trasu. Hornú lúku opúšťame po červenej hrebeňovke do sedla Maríková (Majbíková (990 m)). Počasie nás nesklamalo ani dnes, slniečko páli a my pokračujeme smerom na Hnilickú Kýčeru (1218 m). Tu sa zastavujeme na občerstvenie a sledujeme v diaľke Kľak, na ktorý máme namierené. Zdá sa nám neskutočne ďaleko a až tak, že už niektorí uvažujeme, že tam dnes nedôjdeme. Počas odpočinku sledujeme krásnu prírodu, výhľady a čerpáme novú energiu. Keďže čas je neúprosný, musíme pokračovať ďalej smerom do Vríčanského sedla. Zostup z Kýčery je taký ostrý, že tu, ako sa povie, si musí zlomiť nohy aj sneh, keď sem spadne. V sedle pod Hnilickou Kýčerou dopĺňame zásoby vody a pokračujeme na Skalky. Pomenovanie je výstižné, nakoľko sa tu nachádzajú rôzne menšie aj väčšie skalné útvary. Konečne prichádzame do Vríčanského sedla. Tu sa rozhodli 5 vytrvalci prenocovať a na ďalší deň pokračovať na Kľak. Traja odchádzame smerom do Vrícka, odkiaľ sme mali zabezpečený odvoz do Tisovca.

Ostatní si rozložili stany, doplnili vodu, navečerali sa a oddychovali. Trochu aj popršalo, ale to im nepokazilo dojem z pekného dňa. Ráno nastupujú, na ďalší pomerne ťažký výstup, na Kľak (1352 m). Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je vrch rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na jeho vrchole je umiestnený kríž. Pri ostrom stúpaní prechádzali okolo Ostrej skaly. Len škoda, že výhľady zastierala hmla. Ani na vrchole Kľaku to nebolo lepšie. Po fotografovaní zostupujú okolo Kľackého vodopádu cez Bak a do Vrícka. Vo Vrícku našu päticu prichádza previezť do Kremnice Mário. Už pri včerajšom lúčení na Vríckom sedle im prisľúbil, že po nich do Vrícka z Kremnice, kam sa chystá s rodinou a ďalšími členmi, príde. Bolo to v pravú chvíľu, pretože začalo pršať ako z krhly. V Kremnici sa popoludní ubytovali v kempe, kde ich už čakali dve rodiny turistov, členov z nášho oddielu, ktorí si vyrazili na výlet spoznať Kremnicu a jej okolie. Využili aj termálne kúpalisko. Voda blahodarne pomohla hlavne kĺbom unavenej „päťky“. Oddýchnutí, spokojní a po dobrej večeri pohodlne zaspali. Konečne na posteliach.

Ráno ich čakal posledný výstup plánovanej trasy. Po výstupe na Skalku prišli až k vysielaču Suchá Hora a odtiaľ na nich čakal už len zostup na Králiky. Odtiaľ mali zabezpečený odvoz do Tisovca.

Nezabudnuteľné zážitky nám budú pripomínať fotografie a vždy, keď sa na ne budeme pozerať, za spomíname si nielen na krásu našich hôr a hôľ, ale aj na ťažké batohy, spanie v stane a občas zúfalé šlapanie do prudkých kopcov. Ale stálo to za to.

Eva Cabanová

Fotogaléria k článku TU


Vytvorené: 24. 7. 2013
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu