Navigácia

Obsah

Mokrý víkend vo Veľkej Fatre Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

Typ: Turistika | ostatné
Naplánovaná trasa po časti Cesty hrdinov SNP musela byť z dôvodu obsadenosti hotela na Kráľovej studni pod Krížnou zmenená a presmerovaná. A tak sa z pôvodne trojdňovej akcie stala len dvojdňová. Jej začiatok bol na Donovaloch.

Sobota, 13. september 2014 So skorým ranným budíčkom vyrážame piati členovia nášho oddielu o 6.00 hod. z Tisovca. O 7.30 hod. sme dorazili na Donovaly. Keďže ubytovať sa dalo až v popoludňajších hodinách, za mierne upršaného počasia vyrážame už o ôsmej na prvú trasu víkendu.: Donovaly - vrch Zvolen – Krížna - Majerova skala - Staré hory. Trasa vedie zároveň aj časťou spomínanej Cesty hrdinov SNP. Hneď od začiatku nás kopec nešetril a na Zvolen sme šliapali poriadnym stupákom. Cestou nahor sa nám ešte viac rozpršalo a za chvíľu sme mali mokro aj v topánkach. Asi po hodine sa počasie umúdrilo, prestalo pršať a na pár minút sa sem tam vyčasilo a naskytli sa nám nádherné výhľady. Keď sme sa konečne dostali na vrch Zvolen (1403m.n.m.) dostihli nás bežci, účastníci prekážkového behu, veľkej medzinárodnej akcie Donovaly – Spartan BEAST, 2014 ktorá tu práve prebiehala. Po pár metroch ich trasa odbočila z turistickej a tak sme mohli pokračovať bez uhýbania sa bežiacim vypracovaným, ale mokrým a upachteným telám. Pred nami boli veľké výškové rozdiely, ktoré sme však hravo zvládli. Cestou sa nám pošťastilo na niekoľkých miestach pozorovať a obdivovať jedinečnú rastlinku. Cyklámen fatranský je endemitom Veľkej Fatry a nerastie teda nikde inde, len v týchto horách. Konečne sme v popoludňajších hodinách dorazili na Krížnu - najvyšší bod tejto túry 1574 m.n.m. Bohužiaľ, pre nízku oblačnosť a hmlu bola viditeľnosť veľmi nízka. Ďalej sme pokračovali už po modrej značke a stálym klesaním cez Majerovu skalu, kde už bol pekný výhľad na okolité vrchy. Zostup z Majerovej skaly do cieľa dnešnej náročnej turistiky, do Starých Hôr, nám znepríjemnila zmena počasia. Po celkom peknom vyčasení ráno a potom bez jedinej kvapky po celý deň, to asi počasie chcelo dohnať a spustilo na nás riadnu sprchu v podobe neutíchajúceho dažďa. Takže tak, ako sme ráno začínali, za dažďa, tak náš deň aj končil. Poriadne premočení sme asi po hodine úmorného zostupu strmým, mokrým a blatnivým terénom a za ustavičného dažďa, dorazili o 17.45 hod. do obce Staré hory. Na Donovaly sme sa odviezli autobusom. Ešte šťastie, že sme spoj stihli s polhodinovou rezervou. V hoteli Šafrán, kde sme mali zajednané ubytovanie na jednu noc, nás už čakajú ďalší traja naši členovia, ktorí z dôvodu pracovných povinností nemohli absolvovať dnešnú trasu a dorazili na Donovaly až pred večerom. Zmoknutí a unavení sme sa osprchovali, prehodnotili dnešnú 26 kilometrovú trasu a uložili sa na spánok.

Nedeľa, 14. september 2014 Celú noc pršalo. A prší aj ráno. Až sa zdá, že sa nikam nepôjde. Miro však optimisticky zhodnotil, že pršať prestane. O desiatej odchádzame všetci ôsmi z hotela a z Donovál sa presúvame do lokality pri horárni Teplé. Tu prestáva pršať a tak podporení dobrým pocitom, že predsa len z toho niečo bude, vydávame sa po žltej turistickej značke na trasu: horáreň Teplé - útulňa Limba (1215 m.n.m.) – Severné Rakytovské sedlo (1415 m.n.m.) – Rakytov - Južné Rakytovské sedlo – Grúň, sedlo pod Čiernym kameňom - Liptovské Revúce. Naša radosť však netrvala dlho a dáždik sa k nám opäť pripojil, akoby sa mu v našej spoločnosti páčilo. Nuž čo, vyhnať sme ho nevedeli, tak bol našim spoločníkom napokon celou cestou. Turistický chodník bol blatnivý, šmykľavý a popadané stromy na niektorých úsekoch nám to vôbec neuľahčovali. Dostali sme sa na k útulni Limba, ktorá slúži turistom non stop a okrem nocľahu sa tu možno zohriať, či občerstviť. Ten čaj, čo sme si dali nám v tomto počasí naozaj dobre padol. Kým sme ho vypili, rozpršalo sa ešte viac a tak nám neostávalo nič iné, len pokračovať v daždi. Za stáleho stúpania až na severné Rakytovské sedlo. Odtiaľ po zelenej značke na hlavný cieľ dnešnej trasy, na vrch Rakytov (1567m.n.m.). Bohužiaľ sa história zo soboty zopakovala a tak namiesto nádherných výhľadov, ktorými je tento nádherný veľkofatranský vrchol známy, sme mohli pozorovať len hmlu a neústupčivé padanie dažďových kvapiek. Keďže nič nevidíme, zbytočne sa nezdržiavame a pokračujeme cez južné Rakytovské sedlo (1295m.n.m.) až na sedlo pod Čiernym kameňom (1266m.n.m.). Tu sme sa občerstvili poslednými zásobami z domovov a červenou značkou zišli o 17.00 hod. do cieľa našej dnešnej 18 kilometrovej trasy, do Liptovských Revúc. Tu sa naša dvojdňová akcia skončila a nás čakala už len cesta domov, do Tisovca.

Turistika je pekná, keď je ideálne počasie. Ale nie je to len o peknom počasí. Človek si hlavne pri podobných náročných situáciách a výkonoch buduje svoju výdrž a pevnú vôľu a viac uvedomuje svoju podstatu a možno ešte viac si váži všetko pozitívne čo život prináša. Neľutujem, že som mal možnosť zažiť aj tento druh počasia a turistiky.

A to, že príroda a turistika je nádherná za každého počasia je naozaj pravda.

Dominik Cavar,

člen KST TO KOS Rimavská dolina

- foto budeme postupne dopĺňať

DSCN3858

DSCN3849

DSCN3866

DSCN3878

IMG 20140913 150127

IMG 20140914 100901

IMG 20140914 120341


Vytvorené: 24. 9. 2014
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu