Navigácia

Obsah

Moja prvá turistika s KOS-ákmi

Typ: ostatné | Turistika
Na akciu Valikinou trasou som sa rozhodla ísť, lebo mi vyhovoval aj posunutý termín akcie. To som ale netušila, že nám počasie pripraví také nemilé prekvapenie. Z predpovedí sme síce vedeli, že má pršať, ale do poslednej chvíle som verila, že čo ak náhodou...

kosmalebo Upršaná, ale veselá 18. Valikina trasa

Predpovede však nesklamali. Ráno a vlastne aj celú noc pred akciou, lialo ako z krhly. Zopár telefonátov ma však presvedčilo o tom, že prechádzka je pekná aj v daždi. A dnes neľutujem, že som vymenila papučovú kultúru za Valikinu trasu, aj keď kvôli počasiu, v trochu skrátenej verzii. Stretla sa nás nie veľká skupinka. 11 odvážlivcov, ktorých nezastavil a neodradil ani dážď. Vyzbrojení pršiplášťom, dáždnikom, komu ako vyhovovalo, sme vyrazili zo stanovišťa v Slávči. Niektorí už o 8.00 hod. spod mosta na Muránskej ulici.
Úvodným aktom na každom ročníku je totiž položenie kytice a zapálenie spomienkových plamienkov na Valikinom hrobe.
Trasa nebola náročná a príroda krásna aj v tomto počasí. S partiou sme sa nasmiali, niektorí aj zaspomínali, ako to bolo keď ešte medzi nimi bola Valika.
Na chate v Kačkave nás čakala výborná kapustnica. Poniektorí si dali aj dva krát. Tento ročník bola spod varešky Mirky Kojnokovej s výdatnou pomocou manželov Brožovcov. Príjemne sme si posedeli pri ohníku a osušili ponožky a niektoré časti odevov.
Potom nás čakala už len cesta dolu Kačkavou. Tentokrát sme ju prešli autom. Počasie to tak zariadilo. Dážď totiž neprestával, skôr popoludní ešte zosilnel.
O rok to snáď možno bude inak. Neľutujem že som bola. Určite pôjdem aj na budúce. Už teraz sa teším.

Mariana Byssová, Foto: Jarmila Hoosová a Jaroslav Brndiar


Vytvorené: 31. 10. 2012
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu