Navigácia

Obsah

KRAKOVA HOĽA a POLUDNICA

Typ: ostatné | Turistika
Dňa 9. 6. 2012 sme sa zúčastnili výstupu na Krakovu Hoľu a Poludnicu, ktorý organizoval KST turistický oddiel KOS Rimavská dolina v Tisovci. Aj keď nie sme členkami tohto oddielu, mohli sme sa zúčastniť. A neľutujeme.

phoca thumb l A cavar003NENÁPADNÉ, ALE NÁROČNÉ A  KRÁSNE VRCHOLY NÍZKYCH TATIER

Obloha azúrovo modrá, bez jediného obláčika. Vzduch príjemne teplý a slnko vylieza spoza pahorkov našich lesov. Vyzerá to na pekný deň. Vstávame o 5-ej a s dobrým pocitom sa vydávame z Muráňa do Tisovca a potom do Demänovskej doliny. Ako hostia KOS-ákov sa nič netušiac tešíme na príjemnú turistiku v Nízkych Tatrách. Organizácia bola super! Objednaný bol autobus, takže sme si nemuseli robiť starosti s dopravou a trasy boli naplánované tak, aby sa vyhovelo všetkým. Vytrvalci sa dali na dlhšiu trasu na Krakovu hoľu a Poludnicu a pre menej zdatných turistov bola možnosť vydať sa trasou menej náročnou. Tak si každý prišiel na svoje, aj deti. No počasie sa v priebehu hodiny zmenilo na sparné a zahmlené a bolo len otázkou času kedy začne pršať. Ale nadšencov našich hôr nič neodradí, a tak začíname stúpať. ...a stúpať ...a stúpať. Miestami sme mali pocit, že kopec nemá konca kraja. Zabrať nám dal aj strmý zostup do sedla medzi Krakovou hoľou a Poludnicou. Záverečný stupák na Poludnicu už bol dosť náročný a pre nás nekonečný. Ale nakoniec sa nám podarilo dosiahnuť aj tento vrchol a myslím, že všetci boli spokojní. Hmla sa miestami roztrhala a tak sme mali aj zopár výhľadov na dolinu. Počas zostupu z Poludnice do  Jánskej doliny nás zastihol mierny dáždik, takže bolo treba asi na hodinku vytiahnuť aj pršiplášte. Ale aj napriek nie zrovna ideálnemu počasiu v závere, to bol super strávený deň, s príjemnými ľuďmi. Trasa bola veľmi pekná, sranda nechýbala a dobrá nálada nás sprevádzala počas celej túry. Chodník, po ktorom sme išli sa nám veľmi páčil, najmä v masíve Poludnice, pri skalách s menšími či väčšími jaskynkami, okolo ktorých sme prechádzali. Koniec turistiky bol v Liptovskom Jáne, kde sme si mohli v termálnom prírodnom prameni zmočiť unavené telá, alebo aspoň nohy, ktoré po takmer 9 hodinách chôdze boli bolestivé a unavené. Domov sme dorazili zničení, ale s peknými spomienkami. Sme vďačné a veľmi radi, že sme tu mohli byť, pretože sme okrem nádhernej prírody spoznali aj mnoho zaujímavých ľudí. A aj preto sa radi zúčastníme i ďalších akcií organizovaných týmto oddielom.

Veronika Balcárková a Janka Kochjarová, Muráň

Príloha:

...ešte jeden pohľad na akciu

Klub slovenských turistov TO KOS Rimavská dolina Tisovec organizoval pre svojich členov a ostatných milovníkov prírody turistickú akciu výstup na Krakovu Hoľu a Poludnicu v Nízkych Tatrách. Zaujalo ma to a tak som sa rozhodla, že sa na to dám. V predvečer som si všetko pobalila do ruksaka a plná očakávania som si ľahla spať.

V sobotu 9. 6. 2012 som sa prebrala do krásneho, slnkom zaliateho rána. Poriadne som sa obliekla a pobrala sa na autobusovú zástavku v Muráni, kde ma už čakali dve kamarátky Janka a Veronika. Dobre naladené a slnkom povzbudené sme sa dopravili do Tisovca. V Tisovci sme pokračovali už vybaveným autobusom do Demänovskej doliny.
930 Áá sme tu, vystupovať! Pri Demänovskej jaskyni začal náš výstup na Krakovú hoľu a Poludnicu. Slniečko sa nám skrylo a dolinami sa začali preťahovať mliečne hmly. Vtedy som si pomyslela, že tento výlet nebude patriť medzi tie najlepšie. Ale opak bol pravdou.

Prvé kroky nás viedli vlnitým chodníčkom, ktorý bol lemovaný krásnym zeleným machom, mohutnými stromami a rôznymi vývratmi. Po chvíli nasledoval úsek plný úžasných skalných útvarov, na ktoré keď človek uprel svoj pohľad, tak v nich videl naozaj všeličo.

Prišla prvá prestávka, na ktorú viacerí vyhladovanci dlho čakali. Na sedle Machnaté si dal každý niečo pod zub, rožky, chleba, sladkosti, vodu, čaj.. „Dojesť dopiť a pokračujeme! Najbližšia prestávka Krakova hoľa.“

Pekným, rôzne točitým chodníkom, sme sa dostali až na Krakovu hoľu. V momente, ako sme vyšli spomedzi kosodreviny, sa nám ukázal krásny výhľad na okolité doliny. To, čo sa nachádzalo obďaleč nám pohltila hmla. Celý kraj Krakovej hole bol obsypaný kvetmi (Dryádka horská, Horec clusiov, Prvosienka holá, Kortúza matthioliho, Soldanelka karpatská...). Verte mi, ten pocit ,keď sa tam postavíte na okraj a pod sebou vidíte len bralá a ďalej len priepasť, je úžasný. Na vrchole sme si dali pár fotiek, niečo sladké na dobitie energie. Zrazu niekto zakričal: „Obedovať sa bude už len na Poludnici. Poďme!“

Pokračovali sme po krásnom chodníku, ktorý bol len tak-tak vysekaný krížom cez kosodrevinu. Napredovali sme pekne za sebou, v jednom rade. Len sem tam bolo počuť výkrik spredu: „Pozor, had!“ (vretenica obyčajná). Miestami sa nám ukázali krásne lúčky, na ktorých boli kolieska z kosodreviny. Zrazu prišlo poriadne strmé klesanie. Každý čakal, kde sa vlastne dostaneme a či vôbec ideme správne. Veď Poludnica má byť ďalší kopec v poradí a my sme stále len klesali, klesali a klesali. Padali také pekne povzbudivé vety, ako napríklad: „Nebojte sa, klesáme len preto tak strmo, aby sme mohli ísť do hora ešte strmšie..“ A aj tak bolo.

Na sedle Pod Kúpeľom sa od nás odčlenila skupinka troch členov, ktorí si povedali, že ďalej už nepokračujú, že už je toho na nich priveľa. Ale my ostatní vytrvalci,(alebo tvrdohlavci?), sme sa nezlomili a s priškrteným úsmevom a stále s dobrou náladou, pokračovali napred. Stúpanie bolo prudké. V ceste bolo aj pár vyvalených stromom, s ktorými sme sa museli popasovať ☺. Únavné stúpanie nám spríjemňoval chodníček popod krásne a vznešené bralá. Boli prevŕtané mnohými dierami, jaskyňami a tunelmi. Posledné kroky na Poludnicu už sme len tak prešľapovali.

Ale výsledok stál zato. Aj takéto pohoria opradené hmlou a nízkymi oblakmi sú úžasné. Obišli sme si výhľady, ktoré aj napriek počasiu majú niečo do seba a zasadli na kamene. Na rad prišiel zaslúžený oddych a obed. V diaľke sme spozorovali zvláštne mračná, ktoré sa k nám podozrivo začali približovať. A tak, ako všade, aj tu nasledovala spoločná fotka. Ale táto bola niečím výnimočná. Robili ju na rýchlo. Pýtate sa prečo? Práve kvôli tomu „peknému“ mračnu, ktoré sa k nám nebezpečne približovalo. Ako sa v jednej rozprávke hovorí: z toho mračna nenaprší... tak z tohto mračna nám zapršalo.

Cesta nadol do Liptovského Jána bola celá upršaná. A aj napriek tomu sme boli všetci veselí a spokojní. Humor nikoho neopustil a úsmev taktiež. Dole nás čakalo vytúžené občerstvenie v podobe piva, alebo chladenej minerálky. Poniektorí za odmenu v Liptovskom Jáne mohli vyskúšať liečivé účinky prameňa v prírodnej nádrži na kúpanie, zvanej domácky Kaďa. Musím povedať, že tento deň a tento výlet sa vydaril. Partia ľudí, ktorí sa tu stretli, bola úžasná. Môžem povedať že už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie s nimi.

Michaela Regendová, Muráň


Príloha

Vytvorené: 14. 6. 2012
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu