Navigácia

Obsah

33. Ondrejov pochod vďaky odštartoval turistickú sezónu 2017 v KST TO KOS Rimavská dolina

Typ: ostatné | Turistika
Náš predseda vraví, že na turistickú akciu neprídu len chorí, alebo leniví. Podotkol, že je rád, že medzi tieto dve skupiny nepatríme my devätnásti, čo sme sa v prvé novoročné sobotné mrazivé ráno, 7. januára 2017 zišli v Rimavskej Bani na prvej našej oddielovej akcii. Mínus 20˚C hneď na úvod nás síce prebralo z vianočného leňošenia a prejedania, ale o to išlo a vôbec nám to nevadilo.

Ako každý rok, prvá zastávka bola v cintoríne. Spomenúť si na spoluzakladateľa nášho klubu, Ondreja Knapa. Položili sme kyticu, zapálili sviečky. Je to už 13 rokov, čo nie je medzi nami a práve toľko rokov nesie táto akcia, pôvodne Pochod vďaky, aj jeho meno. Cestou z cintorína sme sa ešte pozreli na prípravy k obecnej zabíjačke pri Obecnom úrade v Rimavskej Bani. Vidina zabíjačkovej kapustnice a iných dobrôt pri návrate z túry mnohých potešila.

Ráno bolo iskrivé, obloha nádherne modrá. Viditeľnosť z Kraskovskej pastvy až na Kráľovu hoľu. Cestou k pamätníku išli niektorí po štátnej ceste, iní tou zaujímavejšou trasou, lesom. Tradičná zastávka počas cesty poslúžila na informáciu pre našich dvoch nových účastníkov, ale potešila všetkých zúčastnených. Je tajomstvom, no kto nový sa rozhodne pridať o rok, dozvie sa.

Pri pomníku na počesť obetiam 2. svetovej vojny sme zapálili sviečku, pospomínali, konalo sa prekvapenie

a pokračovali sme ďalej. Ďalšia príjemná zastávka bola v lese na stálom mieste, kde opekáme klobásky.

Dobrovoľníci vyniesli náklad, rozložili ohník a my, sťaby 12 mesiačikovia v počte 19, sme sa hriali

a opekali. A aj spev sa tohto roku konal. Bolo veselo.

Škoda, že nebol sneh, inokedy totiž býva pri zostupe do Rimavskej Bane aj sánkovačka na igelitoch. Pri obecnom úrade sa už šírili všelijaké vône. Klobása bola, aj hriatô, no kapustnica nás ešte nečakala. Niektorí si dopriali z pripraveného, no tí, čo chceli kapustnicu si „utreli ústa“. Dlhšie čakať sa nechcelo a išlo sa domov. Mínusy na teplomeri už nikoho nezaujímali, túra sa vydarila a s chuťou pokračujeme v roku 2017.

Na záver pár viet na zamyslenie...

„Kolektívny narcizmus je narcizmus chudobného človeka. Bohatý človek, mocný človek má dosť možností, aby svoj narcizmus podporil peniazmi, mocou, prvkami reality, ktoré mu dávajú pocit moci. Ale čo má chudobný človek? A nemám tým na mysli len chudobného človeka, ale aj priemerného človeka. Je niekde zamestnaný, nemá čo povedať, bojí sa svojich súperov, celý jeho život je potkaní závod – koho potom môže ohúriť? Možno svojho malého syna a svojho psa, no chlapec vyrastie a jeho žena sa tiež naučila postarať sa sama o seba. Ale keď má možnosť zapojiť sa do kolektívneho narcizmu, keď sa cíti súčasťou národa, môže si povedať „som najväčší, som lepší ako ktokoľvek iný.“ Tak sa oddáva tomuto narcistickému prežívaniu, no keďže je rozšírené na celú skupinu, existuje konsenzus medzi všetkými členmi skupiny. Týchto ľudí spája a posilňuje, keď môžu spoločne vyjadriť svoju vieru vo vlastné výnimočné vlastnosti. Toto nazývajú nacionalizmom, to je počiatok väčšiny vojen.“ Erich Fromm, Umenie počúvať, Citadella 2015,str.233

Ľudmila Pánisová

 DSC0386

 DSC0420

 DSC0427


Vytvorené: 19. 1. 2017
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu