Navigácia

Obsah

Slávnostné odovzdávanie vysvedčení na MsÚ

Typ: ostatné | Školy
Príhovor žiačky 9.B triedy Lívii Vančíkovej:

Ctený pán primátor, pán riaditeľ, vážení triedni učitelia, milí rodičia

nestihli sme sa ani spamätať a stojíme na konci. Na konci našej spoločnej cesty, ktorá sa v tomto bode nechcene rozvetvuje. Ťahá sa na všetky možné strany – na juh, západ, sever či východ. Na dol, na hor, doprava, doľava. Plazí sa ako had.

Vytvára však nové, krajšie cestičky, ktoré sa pomaly vyvíjajú a stávajú sa cestami. Niektoré sa nepretnú. No niektoré áno a naplnia náš život krásnymi spomienkami. Spomienkami na detstvo, ktoré sme strávili s našimi učiteľmi, rodičmi a priateľmi. S našou školou, ktorá nám toho za posledných deväť rokov dala viac než dosť. Dala nám zážitky, priateľov, vedomosti a príbehy. Dodala nám odvahu robiť veci, ktorých sme sa niekedy báli. Dodala nám odvahu veriť v neuveriteľné, no pritom nás stále držala pri zemi.

A za všetky zážitky, priateľov a príbehy môžeme ďakovať iba dvom skupinám ľudí. Našim triednym učiteľom, ktorí trpeli naše povahy, zmeny, pubertu, reči a niekedy neprimerané správanie. Triednym učiteľom, ktorí pri nás vždy stáli a spravili nám z tak trochu nudnej školy prechádzku zábavným parkom. Zastávali si nás, hovorili o nás iba v najlepšom. A zato sme im vďační.

No nezabúdame ani na vás - našich rodičov. Rodičov, ktorí sa s nami učili, pomáhali nám kresliť čiarky, písať číslice, počítať príklady ľahšie a postupom času aj tie ťažšie. Pomáhali nám, hoci sami to niekedy nevedeli. Robili všetko preto, aby sme boli šťastní a spokojní. A hoci sme sa aj s nimi niekoľko krát pochytili, vždy ich to prešlo a zasmiali sa. Boli pri nás vždy. Pri našom prvom kroku, pri krstinách. Boli na prvom dni v škole, boli pri nás pri trhaní mliečnych zúbkov. Boli pri nás, keď nás rozdeľovali, keď sme sa pohádali s priateľmi, keď sme zažívali prvé partie. Keď sme prvý krát spali inde, ako doma, mysleli na nás celý večer. Boli pri nás pri našich prvých láskach, pádoch a sú tu aj dnes. Sú tu, v cieli našej deväťročnej cesty. A stále pri nás stoja.

V ich očiach sa zalesknú slzy, no aj tak sa budú radovať. Držať nám palce do ďalších dní a krokov.

Dnes sú tu obidve skupiny ľudí, ktorým môžeme ďakovať - naši triedni učitelia a rodičia. Ľudia, bez ktorých, by sme neboli. Učitelia, z ktorých sa niekedy stávali rodičia a rodičia, ktorí sa stávali učiteľmi. Neoddeliteľná súčasť nášho života.

A preto im chceme poďakovať. Poďakovať za ich trápenie, nervy a úsmev. Poďakovať za všetko, čo pre nás urobili a zároveň obetovali. No najmä, chceme im poďakovať za lásku, ktorou nás vždy hnali vpred a nútili nás robiť veci, ktoré sa nám nechceli.

Ďakujeme vám, našim malým pomocným anjelikom, za všetko. Ďakujeme, že ste boli, ste a navždy budete.

Lívia Vančíková, Foto: Milan Slabej




Vytvorené: 4. 7. 2011
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu