Veď ma Bože ...
Milí obyvatelia Tisovca a Rimavskej Píly.
Chcem Vám zapriať k nadchádzajúcej Veľkej noci radosť, ktorá mnohým v živote chýba.
Radosť z prázdneho hrobu Pána Ježiša, ktorý je pre nás ľudí veľkou nádejou. Nádejou, že aj my raz budeme "slobodní" od smrti. A budeme žiariť touto slobodou. Ten, kto nosí v srdci Krista je totiž hviezdou. Tak ako to napísal apoštol Pavel v liste Filipským: "... javíte sa ako jasné hviezdy vo vesmíre." Hviezdy, ktoré dávajú teplo a svetlo a svietia ešte dlho potom, ako zanikli v ďalekom vesmíre. Ježiš Kristus v nás zapálil svetlo večnosti - nádeje, že hriech bol vynesený na dreve kríža a my môžeme byť v Ňom samotnom slobodní. Môžeme svietiť svetlom Božej lásky. Prežite túto Veľkonočnú radosť a budete ju prežívať denne po celý zvyšok svojho života.
Pán s Vami - s láskou na Vás spomínam.
M.K. - Vrútky
Veď ma Bože ...
Veď ma Bože, tam ma veď.
V tichu rána kráčam vpred
- k miestu tela pokoja.
Tam kde moje hriechy svietia,
keď si sa sám do podsvetia
- zostúpiť sa odhodlal.
S pánom sveta zviedol si boj
aby hriešnik bol znova tvoj
- tak ako si zasľúbil.
Tvoja smrť je moja výhra
a z prachu ma hore zdvihla
- mňa človeka hriešneho.
Ďakovať ti – za tie rany?
Za život nám odovzdaný?
„Vďaka“ - za to víťazstvo.
V tichu hrobu leží rubáš,
čo tam zostal ako dôkaz
- že si slávne z hrobu vstal.
A ja s vďakou naspäť idem
s vedomím, že navždy žijem
- skrze lásku ČLOVEKA.
Marián Krivuš