Navigácia

Obsah

Návšteva z Rumunska

Typ: Kultúra | ostatné
Dňa 27.8.2014 zavítala do nášho mesta milá návšteva z Rumunska. V meste Baiti/Tautii Magheraus sa narodil 6.6.1914 básnik, esejista, žurnalista Ion Siugariu (čítaj Šugariu).
Základné vzdelanie získal v rodnom meste, v Oradei vyštudoval lýceum. Od jesene 1937 študoval na Filologickej a filozofickej fakulte Univerzity v Bukurešti, kde v roku 1942 získal diplom a vypracoval diplomovú prácu s názvom Žurnalistický aspekt v modernej literatúre. Vojenskú službu vykonal v Škole pre reverzných dôstojníkov v Ploiesti, kde získal hodnosť poručíka. Zúčastnil sa bojov na vyslobodenie Transylvánie a dostal sa až na Slovensko. A práve v tomto momente sa jeho životné osudy spojili aj s našim mestom. Bol členom rumunskej 6. a 3. pešej divízie, ktorých príslušníci sa zúčastnili bojov za oslobodenie nášho mesta. Vo svojom vojnovom denníku i v listoch svojej manželke opisuje svoje dojmy, pocity, starosti zo strastiplnej cesty a spomína i naše mesto, našich ľudí. Boli to však jeho posledné spomienky. Zomrel pri oslobodzovaní Brezna. Spolu s ďalšími rumunskými vojakmi bol pochovaný v spoločnom hrobe v Michalovej. V roku 1956 ich telesné pozostatky boli exhumované a uložené na vojenskom cintoríne vo Zvolene.
V jeho rodnom meste si každý rok pripomínajú tohto významného človeka. A keďže sa blížia okrúhle výročia jeho narodenia i úmrtia, delegácia mesta Tautii Magheraus sa vybrala po jeho stopách a mesto Tisovec nemohli vynechať. Pán Cameliu Vasile Gligan – tajomník mestského úradu s manželkou a pani Angela Miclea – riaditeľka Mestského kultúrneho domu nás oboznámili s osobnosťou Iona Siugariu, priblížili nám jeho dielo a sprostredkovane nám predstavili aj p. Mirona Iustina, ktorý si po všetky roky spomína na Tisovec. Oboznámili nás s plánom usporiadať v júni 2014 spomienkovú akciu na básnika s medzinárodnou účasťou, na ktorú nás srdečne pozvali.
S príjemnými rumunskými hosťami sme strávili krásne predpoludnie. Zaujímali sa o dianie v našom meste, čím žijeme, ako pracujeme, ako napĺňame svoj voľný čas. Obdivovali naše školy, múzeum, obchody. Odchádzali plní zážitkov, nafotili množstvo fotografií. Pozvali nás do ich mesta práve pri príležitosti spomienkovej oslavy v júni 2014.
Tak LA REVEDERE, priatelia.
Miron V. Iustin – rumunský vojak – hlavný práporčík - pôsobiaci pri oslobodení Tisovca (v tom čase mal len 17 rokov, dnes má 86 rokov)
Rád by som spomenul jeden moment. Býval som v dome Viliama Fujdiara v Tisovci. Bol to tesársky majster ... tesársky mešter, tak mu hovorili ... Vedľa domu, v ktorom sme boli ubytovaní, smerom k horám, bol vykopaný spoločný hrob. Predtým, ako rumunská armáda dobyla Tisovec, Nemci zabili veľa partizánov, Rómov ... Zastrelili ich a nahádzali do hrobu. Naliali na nich vápno a zakryli zeminou. Keď sme tam boli my, prišla sovietska a rumunská komisia, odkryla hrob a keď sme tam videli tých ľudí nahádzaných ako snopy.... veľmi sa nás to dotklo. Tento moment mi zostal hlboko vrytý v pamäti.
Eugen Ciura – rumunský vojak pôsobiaci v oblasti Tisovca (spomienka na veliteľa Iona Siugariu)
Po obsadení mestečka Tisovec sme vyrazili smerom k mestu Brezno, ktoré leží pri rieke Hron. Pretože cesta bola zamínová a blokovali ju rôzne prekážky, boli sme nútení vybrať sa cez vrchy, kde sme stretli Nemcov a stabilizovali sme front. Medzičasom Brezno bolo obsadené ďalšími našimi jednotkami a všetko úsilie bolo zamerané na jeho udržanie za každú cenu. Mesto však bolo dňom i nocou predmetom delostreleckého bombardovania, za ktorým stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali u seba vysielačku.
Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku nariadil ich stiahnutie sa na kraj mesta. Všade totiž panoval veľký zmätok a bolo potrebné, aby niekto s pokojnou mysľou riadil tento presun. Plukovník pozval pána Iona Siugariu (vl. menom Soreanu) do svojho osobného voza, aby ho previezol za front. Pán Siugariu bol totiž chorý, trpel trýznivými bolesťami kvôli infekcii, ktorú nebolo možné v daných podmienkach vyliečiť. Ale Siugariu odmietol a zostal na mieste. Bolo to práve v čase, keď nemecké delostrelectvo začalo strieľať naplno na preplnenú cestu a na železničnú trať vedúcu do mesta. V tom čase sa Siugariu nachádzal na okraji cesty, v bode, ktorý sa mu zdal celkom bezpečný. Bol pokojný a naďalej vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko vedľa neho a výbuch ho zasiahol. Svedkovia tohto nešťastia hovoria, že mal dolámané obe nohy a bol zasiahnutý aj do brucha. Okamžite mu obvinuli stehná do ovinovačiek, aby zastavili krvácanie, naložili ho do postranného vozíka motocykla a vydali sa s ním do ambulancie regimentu. Siugariu stihol povedať ešte pár slov - „Lucia, strácam sa ... Zachráňte ma...“ - a následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne 10 minút od zrania, zomrel.
Fotogaléria k článku: TU

Vytvorené: 2. 9. 2013
Posledná aktualizácia: 29. 9. 2017 23:15
Autor: Správca Webu