Obsah

Milan Šlajfer

Typ: ostatné
Milan Šlajfer Prinášame vám v rubrike NAŠI rozhovor s občanom Tisovca p. Milanom Šlajferom -majstrom ČSFR vodičov autobusu.

Ako si sa dostal k povolaniu šoféra autobusu?

Od malička ma lákal volant, nasledoval som svojho otca a brata. Otec bol úradníkom a neskôr sa stal vodičom. Tomuto povolaniu ostal verný až do dôchodku. Brat je takisto vodič. V 1992 si sa ako mladý 30- ročný vodič autobusu zúčastnil Majstrovstiev Slovenska v Bratislave. V tom roku mi vedúci navrhol účasť na Majstrovstvách Slovenska vodičov autobusov, ktoré sa konali v máji. Podarilo sa mi zabodovať a postúpil som na Majstrovstvá ČSFR, ktoré sa konali 21.6.1992 v Brne.

Koľko pretekárov sa Majstrovstiev zúčastnilo?

Zo Slovenska nás išlo 12 a z Čiech takisto 12, v kategórii autobus. Trať bola postavená na brnenskom veľtrhu. Keď sme v piatok prišli na miesto, českí pretekári končili na tej istej trati české majstrovstvá a tak mali oproti nám veľkú výhodu. Rozlosovanie sa uskutočnilo formou Čech – Slovák. Ja som štartoval v sobotu medzi prvými. Po absolvovaní prvých disciplín za mnou prišiel redaktor Čs. rozhasu, p. Lukáč, ktorý uvádzal známu reláciu Pozor, zákruta! Oznámil mi moje víťazstvo. Veľmi ma to potešilo, keď som sa postavil na stupeň víťazov. Ceny odovzdávala Únia profesionálnych vodičov ČSFR a osobitnú cenu mi odovzdal uznávaný jazdec Paríž – Dakar,
Karel Loprais.

Po ukončení Majstrovstiev ČSFR pokračovala súťaž ďalej ako Majstrovstvá Európy?

Prvým trom bolo povedané, že sa chystajú ME vo Fínsku, v Tampere, v roku 1993, ktoré sa však nekonali, ale sa uskutočnil náhradný pretek v Nemecku za účasti pretekárov z Južnej Afriky, Botswany, Nemecka, Holandska, Belgicka, Rakúska. Boli to vlastne Majstrovstvá sveta. Pretek trval 4 dni. Z 98 účastníkov som skončil na 12. mieste. Bolo to náročné, nakoľko si musíte ako pretekár
sadnúť do auta, ktoré ste nikdy predtým neriadili. Nemali sme ani možnosť tréningu. Proste vyhlásia štart a vy sa učíte za jazdy.

Prečo si posledný Majster ČSFR v histórii? Nekonali s ďalšie ročníky?

Bol som členom medzinárodnej únie profi vodičov, no bohužiaľ, generálny sekretár únie náhle zomrel a únia skončila svoju činnosť, čo považujem za veľkú stratu.

Ako ovplyvnilo víťazstvo Tvoju kariéru a zamestnanie?

Ťažko povedať. Disciplína, v ktorej som zvíťazil, nie je a ani nebola tak poplulárna a známa, preto sa moje úspechy akosi nedostali na povrch a do povedomia Tisovčanov. No aj napriek tomu sa mi stala milá vec. Počas pretekov sa brnenského veľtrhu zúčastnili pracovníci bývalých ZŤS Tisovec a na moju počesť mi vyrobili banner MAJSTER ČSFR 1992, ktorý som hrdo nosil na prednom skle
môjho autobusu.

Ako vidíš budúcnosť autobusovej dopravy na Slovensku?

Myslím si, že najdôležitejšia je bezpečnosť cestujúcich. Je dôležité, aby vodič autobusu bol človek s praxou, zodpovedný a zrelý na svoje povolanie.

Spomenul si niekto po 25 rokoch na tvoj úspech?

Samozrejme. Bol som pozvaný na Majstrovstvá Českej republiky vo Vysokom Mýte ako posledný majster ČSFR, nakoľko v roku 1993 bola republika rozdelená.

Milan, čo Tvoja ďalšia záľuba – hasiči?

Môj otec bol zanietený hasič. Vyhrali napr. V Prahe na Strahove 1. cenu – požiarnícke auto, ktoré skončilo v Rim. Zalužanoch a je tam dodnes. Absolvoval som temer všetky funkcie – hasič, strojník, veliteľ. Je to moja celoživotná vášeň.

Milan, prajem ti ešte veľa bezpečných kilometrov bez nehody a ďakujem za rozhovor.

/Rozhovor viedol Michal Stejskal/


Vytvorené: 27. 10. 2017
Posledná aktualizácia: 27. 10. 2017 23:16
Autor: Správca Webu