Navigácia

Obsah

Za Rudolfom Krivošom

Typ: ostatné
Za Rudolfom Krivošom 3S bolesťou v srdci sme prijali správu, že vo veku 86 zomrel akademický maliar Rudolf Krivoš, posledný z členov Skupiny Mikuláša Galandu. Rudolf Krivoš sa narodil 16. novembra 1933 v Tisovci.

Detstvo a prvé školské roky prežil v rodnom meste. Tu absolvoval aj gymnaziálne štúdiá, ktoré ukončil v roku 1951.V rokoch 1951 až 1956 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na oddelení figurálnej grafiky u profesora Jána Mudrocha. Za diplomovú prácu – olejomaľbu Vo vinárni – získal v roku 1956 Cenu VŠVU. V tom istom roku bol aj prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 

Rok po skončení štúdií sa stal spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu nesúcej meno významného maliara, grafika a ilustrátora, ktorý patril k výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku. Skupinu vytvorili v roku 1957 mladí umelci, ktorých spájali spoločné názory na umenie a svojou tvorbou sa prihlásili k tradícii slovenského moderného umenia. Krivošova tvorba predstavovala osobitú modifikáciu skupinového programu galandovcov.
Rudolf Krivoš sa zúčastnil na všetkých skupinových výstavách galandovcov a jeho diela sú zastúpené vo všetkých významnejších verejných galériách. Diela Rudolfa Krivoša reprezentovali naše maliarstvo na najvyznanejších svetových prehliadkach, ako Bienále mladých v Paríži (1961), Bienále v Sao Paule (1963), Bienále v Benátkach (1968). V roku 1972 bol vylúčený zo ZSVU, čo znamenalo zákaz vystavovania. V šesťdesiatych rokoch sa venoval aj ilustrácii. Ako prvá to bola básnická zbierka Milana Rúfusa AŽ DOZRIEME (Slovenský spisovateľ 1958).

Po nútenom odmlčaní sa mu po roku 1989 dostalo zaslúženej rehabilitácie a uznania. Mal veľa samostatných výstav doma i v zahraničí, pričom jeho posledná veľká výstava sa konala v roku 2017 v Mirbachovom paláci v Bratislave.

Akademický maliar Rudolf Krivoš, maliarstvo ktorého je označované za "modernú klasiku", je nositeľom viacerých ocenení. V januári 2014 si prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Pribinov kríž I. triedy. V roku 2014 bolo Rudolfovi Krivošovi udelené aj ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA TISOVEC za významný prínos v oblasti výtvarného umenia a šírenie dobrého mena mesta Tisovec doma i v zahraničí a vrelý vzťah k rodnému mestu a jeho obyvateľom.

Opustila nás výnimočná osobnosť slovenského výtvarného života, ktorá sa svojou činorodosťou, presvedčením a vzácnosťou výtvarného diela zapísala so cťou do letopisov našich výtvarných dejín. Česť jeho pamiatke.

 

Spomienky na detstvo

Taký je fyzikálny zákon gravitácie, ovláda celú prírodu. Aj vodu aj ľudí. Voda vyvrie kdesi vo vrchoch pramienkami, steká po brehoch jarkami, spája sa do potokov, potoky do riek a tie končia v moriach. Tak aj ľudia. Rodia sa niekde na lazoch, v malých dedinkách, schádzajú sa do miest, za vedomosťami, za poznaním, za sebarealizáciou. Málokedy sa vracajú, lebo hore prúdom sa ťažko pláva. Kód návratu majú v sebe iba lososy a tie pri návrate hynú.

Deti mojej generácie sa nenarodili v anonymnom a sterilnom prostredí pôrodníc, kde neznáme sestričky rozvážajú deti na vozíkoch ako bochníky chleba. Rodili sme sa doma, a tak prvé a najprimárnejšie vnímanie bolo spojené s tvárami najbližších, mamy, otca, starých rodičov, v prostredí, v ktorom sme potom prežívali detstvo a mladosť. Neviem, do akej miery to poznačí človeka na celý život, ale iste to má vplyv na vznik pocitu a zmyslu pre rodinu, domov a akéhosi zakorenenia. Naši často spomínali, že keď mama dojčila, mal som mesiac, sama sa rozprávala so starou mamou, ja som pustil prsník a vymenil som ho za údenú klobásu, ktorú práve mama držala v ruke. Doteraz mám rád domácu klobásu – vonia mi domovom.

V našom detstve nebolo televízorov, počítačov ani mobilov a tak sme boli oslobodení od týchto požieračov času. Čas bol aj na pomoc rodičom. Nikomu z nás nebolo potrebné vysvetľovať, že keď nenakálame dreva, nebude teplo, ani variť sa nebude, keď nenanosíme vody, nebude čo piť, ani v čom sa umývať. Väčšinou som chodieval na pumpu do Hanesov, ale radšej som mal studňu u Zajacov, mali tam krásnu hlbokú, z kameňov vymurovanú, s dreveným, okovaným vedrom na dlhej reťazi. Na umývanie bolo potrebné nanosiť mäkkú vodu z Losinca. Pomôcť na poli pri zemiakoch, aj pri žatve zbierať obilie a viazať do snopov povrieslami. Skrútiť povrieslo nie je také jednoduché. Vyžaduje fortieľ aj cvik a vie poriadne dopichať ruky.

V záhrade pri kosení a sušení sena, pohrabaní do petrencov, ktoré sa potom sťahovali na rudašoch alebo hrabliach dolu strminou, kde sa robila kopa, aby mohli Kickovi synovia Paľo a Maco pozvážať seno do šopy, z ktorej sa potom celú zimu zhadzovalo do carku v chlieve. Paľo s Macom boli silní, hlavne Paľo mal sily za troch a keď im koníky nevládali ťahať do Muránskej, zapriahli sa sami a fúru vytiahli. Akí boli mocní oni dvaja, také mali chatrné koníky.

Na jeseň sa oberalo ovocie v záhradách, aj maliny, borovnice a brusnice v bánoch. Na brusnice sme chodievali väčšinou na Tŕstie, borovníc bolo najviac pod Fabovou hoľou a malín bolo všade po okolí dosť.

(Spomienky Ruda Krivoša na Tisovec. In: Almanach spomienok na Tisovec. Bratislava 2012, s. 65-66.)


Vytvorené: 21. 10. 2020
Posledná aktualizácia: 21. 10. 2020 08:21
Autor: Správca Webu