Navigácia

Obsah

Vysoké Tatry - odhalenie ďalších veľkolepých krás

Typ: ostatné
Vysoké Tatry - odhalenie ďalších veľkolepých krás

Krásy tatranskej prírody opisujú vo svojich prózach a básnických dielach aj štúrovci. Oni však nielen básnili, ale čo je podstatné, hlavne poznali Vysoké Tatry. Neraz ich kroky zaviedli na tatranské chodníčky a tak cez ich vnútorné vyznania až po básnické obrazy podnes považujeme Tatry za matku nás Slovákov a symbol Slovenska.

"Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!" Zapaľuje slovenské srdcia Ľudovít Štúr v Ohlase o Slovenských národných novinách a Orlovi Tatránskom.  Aj 19. augusta 2017 sa vydávame s tými istými pocitmi v duši, ako oni, na zaujímavú tatranskú túru. Vychádza z osady Tatranská Polianka (1005 m) a vedie nás najskôr po Sliezsky dom zelenou turistickou značkou. Krátkym úsekom kráčame bočnou asfaltovou cestou. Slúži Horskej službe na zásobovanie horského hotela a zjazdná je len s povolením od Správy TANAP-u. Odbočujeme na turistický chodník, ktorý značne skracuje našu trasu. Prechádzame k rázcestiu pri  Velickom moste (1304 m). Náš chodník dva krát pretína hučiaci Velický potok. Velická poľana (1562 m) je obklopená kosodrevinou a od rázcestia už vidíme horský hotel Sliezsky dom (1670 m). Po krátkej a osviežujúcej pauze pokračujeme  po turistickom chodníku do vyššej časti Velickej doliny. Sprava prechádzame okolo Velického plesa a krátkymi serpentínami vystupujeme po výraznom skalnom prahu. Naľavo od chodníka sa z výšky do hlbín prepadá 15 m vysoký Velický vodopád. Nad ním  sa naše stúpanie postupne zmierňuje a popri Dlhom plese prichádzame nahor do úseku s reťazami. Tie nás privádzajú do sedla Poľský hrebeň (2199,6 m). Výhľady sú fascinujúce a spoza skaly si nás niekto so záujmom prezerá. Zvedavosť je na obidvoch stranách. Zvedavosť mladého kamzíka však bola zrejme silnejšia než strach a dovolil mi priblížiť sa až do jeho bezprostrednej blízkosti 1,5 m. V takýchto chvíľach si človek uvedomí svoju spätosť s matkou prírodou a výnimočnosť momentu. Pripomenulo mi to výrok od Friedricha Nietzscheho: „Naše najkrajšie zážitky patria k našim najtichším okamihom." Od Poľského hrebeňa a cestou k sedlu Prielom sa nám naskytajú krásne výhľady na Hrubú vežu (2086 m), hrebeň Velického štítu, Pusté veže (1942,1 m), Mlynára (2169,8 m), Bielovodskú vežu (1830,3 m) a niekde v diaľke hrebeň Woloszyna v poľskej časti Tatier. Zo zelenej značky pod Poľským hrebeňom po prudkom zostupe skalnato-rebríkovom teréne  začíname stúpať skalnatým terénom do sedla Prielom. Chodník je opäť v hornej časti istený  reťazami a stúpačkami. Zo sedla v smere na západ od nás vidíme Vysokú(2547 m), Rysy (2503 m) a vrcholky hrebeňov poľských Tatier. Na východnej strane  Ľadový štít (2627 m), Prostredný hrebeň oddeľujúci Veľkú a Malú Studenú dolinu a majestátny Lomnický štít (2634 m). Klesanie pre nás  znamená strmý suťový chodník, na ktorom sa podchvíľou musíme vyhýbať padajúcim kameňom. Počasie je slnečné. Dážď by nám dnešnú túru znepríjemnil a mohol by nabrať životu nebezpečný charakter. Ku Zbojníckej chate to trvá približne ešte hodinu. Na Zbojníckej chate si doprajeme dlhšiu pauzu a až tu nás zastihne dážď. Ale našťastie len mierny a krátko trvajúci. Po chvíli čakania zostupujeme Veľkou Studenou dolinou k Reinerovej útulni, najstaršej chate postavenej na slovenskej strane Vysokých Tatier. Líška Eliška, živý talizman horskej chaty, tam nemohla chýbať. Bez strachu podišla  až k nám. Celkom si privykla na prítomnosť ľudí a s chuťou hltá všetko, čo jej turisti ponúkajú.  Od Hrebienka odbočíme a využijeme možnosť zísť k Bilíkovej chate a späť k Hrebienku. Asfaltka nás napokon priviedla do Starého Smokovca. Dnešná túra v sebe niesla stúpanie 1460 m a klesanie 1460 m. Tatranské štíty síce ležali pri našich nohách, avšak my ich nepotrebujeme pokoriť, pretože nám vtedy ukážu len chladnú kamennú tvár. Chcem ich len s pokorou spoznať a až vtedy odkryjú pred nami svoje starobylé tajomstvá.

                                                                                                       Andrea Blahová

 DSC0534


Vytvorené: 18. 9. 2017
Posledná aktualizácia: 28. 11. 2017 23:14
Autor: Správca Webu