Navigácia

Obsah

Vydarené potulky Pieninami

Typ: ostatné
Vydarené potulky Pieninami Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

Na turistiku chodím s očakávaním a túžbou po tej najkrajšej scenérii, po úžasných výhľadoch a nezabudnuteľných zážitkoch.
Posledné týždne nám ale dažďové kvapky niekoľkokrát spestrili turistiku a preto vidina slnečného počasia bola väčšia, ako túžba kochať sa krásami prírody.
Už celý týždeň som denne sledovala predpovede počasia zo všetkých dostupných zdrojov... dodržia SHMÚ, doktor Iľko, či mobilné aplikácie svoje prognózy?! Teraz už môžem povedať, že áno, dodržali. Aj preto sme si mohli 25.mája 2019, všetci 36. účastníci akcie, naplno vychutnať Pieniny, ktoré právom patria k najkrajším pohoriam Slovenska, plnými dúškami.
Cieľ našej trasy bol jasný. Červený Kláštor, Tri Koruny a pre tých najzdatnejších i Sokolica. To bola trasa A. Trasu B tvoril len výstup na Tri koruny a späť. Trasa C bola venovaná len potulkám po Červenom Kláštore a okolí. Na tejto akcii si však prišli na svoje aj milovníci dvojkolesových "tátošov" a mohli tak spoznávať krásy Pienin zo sedla svojich bicyklov.

Výstup na Tri koruny sa začal v Červenom Kláštore, cez drevenú lávku pokračujúc ponad rieku Dunajec, tvoriacu hranicu s Poľskom, do dediny Sromowce Nižne. Žltá značka nás rýchlo vyviedla za dedinu, na krásny chodník popri potoku a ďalej sprevádza roklinou, kde sa nad nami po oboch stranách vypínajú magické skalné masívy. Strmé svahy ukrývajú množstvo dier, snáď i jaskýň a tak zahľadená zabúdam, že kráčam po vode tečúcej po chodníku, ako dôkaz výdatného dažďa posledných dní. V ďalšej časti sa v hustom lese začína meniť naša prechádzka na výstup do strmého kopca. Niektorým z nás dokonale preveril kondíciu, zabezpečil červené líca, sťa Nastenke z Mrázika a preto sme si pri rázcestníku s príznačným názvom Chwala Bogu (Chvalabohu) doslova vydýchli.
Keďže nie sme žiadne padavky, ale poriadni turisti, po krátkom oddychu (alebo žeby tými slovenskými Krowkami?!) sme nazbierali sily „vyštverať“ sa až k očakávanej vyhliadke. Tri Koruny majú aj napriek názvu až 5 častí. Okraglica, Pańska Skala, Plaska skala, Ganek a Nad Ogródky a naozaj podobu kráľovskej koruny. Avšak názov vrchu nie je odvodený z podoby koruny. V minulosti sa vraj počas 30-ročnej vojny, pod týmto vrchom zišli traja vtedajší králi, aby rokovali o mieri. Mierovú zmluvu spečatili tak, že na vrchu zakopali svoje koruny. Tie sme žiaľ počas výstupu nikde nenašli, ale zato výhľad z tej najvyššej, z Okgraglice (982 m.n.m) je naozaj úchvatný. Krásne vidieť Červený Kláštor, Dunajec, Spišskú Maguru a v diaľke, z jemného ranného oparu vykúkajú Tatry.
Milujem okruhy, keď sa človek môže vrátiť inou cestou než prišiel. Preto sa ďalej po modro značenom a dobre upravenom chodníku s názvom Sokolia prť  "lagodne" presúvame po vrcholoch Bajków Groń, Sutrówka, Czerteź, Czertezik. Aj na poľských turistických chodníkoch je pekným zvykom popriať si ahoj, alebo dobrý deň. A tak sme pozdrav "dzień dobry" a "cześć" počuli častejšie, ako obohranú gramofónovú platňu.
Viacerými stúpaniami a zostupmi sme sa konečne dostali k najkrajšiemu vyhliadkovému bodu - k Sokolici (747 m). Na vyhliadke sa našťastie našlo dosť miesta pre každého. Preto si vychutnávam úchvatný pohľad na Dunajec a na ňom plno pltí a raftov, malých ako špendlíkové hlavičky. Niet sa kam ponáhľať, výhľad z vtáčej perspektívy je nádherný a krásnu scenériu dotvára najfotografovanejšia borovica v Poľsku. Je to poľský symbol Pienin a nájdete ju na každej prezentácii o Pieninách. Ostáva nám zostúpiť záverečnou časťou Sokolej prte k Dunajcu. Nemusíme ho už prebrodiť, ako pred niekoľkými mnohými rokmi náš predseda Duško s pár ďalšími odvážlivcami. I keď vlastne ani teraz by nebol proti! No pri pohľade na rozbúrený Dunajec, túžbe po pive a suchých nohaviciach, radšej s nami volí dopravu plťou. Prievozník v goralskom kroji nás teda bezpečne dopraví za jedno euríčko na druhý breh. Ako bonus majú niektorí z nás možnosť vzhliadnuť Valikinho bobra...pardón, bobra vodného, ktorého naša členka zbadala a vyfotografovala cestou do Lesnice, kde sme ukončili našu túru. Z Bobra sa napokon, po preskúmaní fotografií, vykľula vydra riečna. Ale tá zábava v autobuse, keď niekto zahlásil, že Valika nám ukázala bobra, stála zato.

Nádherné počasie a dobrá nálada nám spolu s pieninskou prírodou poskytlo neopakovateľné zážitky a pevne verím, že tých spoločných turistických zážitkov a dobrodružstiev budeme mať tento rok ešte nespočetne veľa!

 

Petra Čipková, vedúca akcie


Vytvorené: 14. 6. 2019
Posledná aktualizácia: 14. 6. 2019 11:50
Autor: Správca Webu