Navigácia

Obsah

Štefan Marko DAXNER

Typ: ostatné
130. výročie úmrtia právnika, politika, publicistu, hlavného tvorcu Memoranda národa slovenského z roku 1861
Š. M. Daxner sa narodil 26.12.1822 v Tisovci v zemianskej rodine. Základné vzdelanie získal v rodisku, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Ožďanoch, pre zdokonalenie nemčiny študoval aj v Spišskej Novej Vsi, a aby si osvojil aj maďarčinu, pobudol niekoľko mesiacov na gymnáziu v Rožňave. V štúdiách pokračoval na bratislavskom lýceu, kde bol najviac ovplyvnený Ľudovítom Štúrom a jeho družinou. Právnické štúdium absolvoval na kolégiu v Prešove roku 1842. Praxoval v Rimavskej Sobote, v Pešti. Po úspešnom ukončení advokátskych skúšok sa vrátil do Tisovca a otvoril si advokátsku kanceláriu.
V revolučnom roku 1848 na zhromaždení v Rimavskej Sobote sa Daxner postavil za dôsledné uskutočňovanie zákonov rušiacich feudálne poddanské povinnosti, požadoval uzákonenie ľudového zastupiteľstva a zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka. Bol iniciátorom zhromaždenia v Liptovskom Mikuláši, ktoré 10. mája 1848 prijalo Žiadosti slovenského národa. Za účasť v národnom povstaní bol spolu s Jankom Franciscim-Rimavským a Michalom Bakulínim zatknutý, uväznený v Plešivci a odsúdený na smrť obesením. Rozsudok smrti však nebol vykonaný, väzni boli prevezení do Pešti a nakoniec v roku 1849 boli prepustení.
Roku 1850 bol Daxner vymenovaný za štátneho úradníka v Rimavskej Sobote, kde sa zaslúžil o nové cesty v regióne, rozvoj obchodu, priemyslu, budovanie poštových staníc. Stoliční úradníci však boli proti nemu a Daxnera začali prekladať z miesta na miesto, ďaleko od národného hnutia. Pôsobil v Košiciach, Slovenskom Novom Meste, Veľkom Kallóve, odkiaľ sa roku 1860 vrátil do Tisovca.
V roku 1860 vydal spis Hlas zo Slovenska, v ktorom odôvodnil potrebu riešiť štátoprávne postavenie Slovákov v habsburskej monarchii. V Pešťbudínskych vedomostiach publikoval state, ktoré boli nakoniec pretavené do Memoranda národa slovenského, ktoré bolo schválené slovenským zhromaždením v Martine 6.-7. júna 1861. Od roku 1861 Daxner zastával funkciu podžupana v Gemeri, a vtedy sa pričinil o založenie 1. slovenského f´gymnázia v Revúcej, bol aj zakladateľom a členom výboru Matice slovenskej. Kandidovala aj za poslanca do uhorského snemu, jeho volebný program patril k najpokrokovejším, ale zvolený nebol. Naopak, opäť ho služobne zadelili do Debrecína. V máji 1872 sa ako penzionovaný úradník definitívne vrátil do Tisovca a usadil sa v novopostavenom dome. Vytvoril tu jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života. Najväčší životný úder zažil, keď zatvorili revúcke gymnázium a Maticu slovenskú.
Keď 11.4.1892 zomrel, pripomínalo sa, že odišiel človek mužný, džentlmenský, so silným charakterom, ktorý vzbudzoval úctu aj u svojich nepriateľov. Jeho pohreb bol slávny, pochovali ho za veľkej účasti ľudí nielen z Tisovca, ale celého Slovenska. V roku 1979 boli jeho ostatky prevezené na Národný cintorín v Martine.

Vytvorené: 11. 4. 2022
Posledná aktualizácia: 11. 4. 2022 14:54
Autor: Správca Webu