Navigácia

Obsah

Píla s príchuťou divadla, guľášu a rocku

Typ: ostatné
Píla s príchuťou divadla, guľášu a rocku 1 Ako vlastne definovať Deň Rimavskej Píly? Ako spoločensko–kultúrne podujatie s pridanou gastronomickou hodnotou?

Stretnutie občanov a rodákov obce? Tieto definície kedysi skutočne platili. Pamätám si genézu celého podujatia. Vyprofilovalo sa zo známych a na okolí obľúbených dedinských futbalových turnajov, charakteristických svojskými pokrikmi na rozhodcov, úsmevných, niekedy neveľmi športových situácií sprevádzaných vôňou baranieho guľášu a nezameniteľnou chuťou piva čapovaného pod drevenou „pajtou“ plnou dlhokánskych lavíc. Domáci i cezpoľní prichádzali na Pílu za športom, zábavou, či rodinnými stretnutiami. S upadajúcou slávou dedinského futbalu, vytratili sa i obľúbené piľanské turnaje. Akousi náplasťou sa stali hasičské súťaže, na Píle rovno v podobe hasičského memoriálu venovaný nášmu rodákovi, ktorý dobrovoľnému hasičstvu zasvätil celý život. Deväťdesiate roky im priali, rovnako aj novej generácii piľanských hasičov. Časť z nej dokonca svojpomocne zrekonštruovala chátrajúci kultúrny dom a dala sa na divadelné chodníčky. Mladosť je nádherná, dovoľuje ľuďom lietať aj bez krídel. Ale ako to už býva, nič netrvá večne. Oná rozletená generácia má teraz v priemere štyridsať a ozaj sa rozletela... Na všetky sveta strany, každý za svojím, zostali len krásne spomienky a mladé, veselé, odhodlané tváre na polaroidovom papieri. Neprináleží mi hodnotiť tú terajšiu, snáď v sebe tie krídla objaví, ako sme ich kedysi objavili my a vstane od počítačov, vypne sociálne siete a ochutná pravý, ozajstný život. Ale to som už asi zliezol z pôvodného chodníčka. Čitateľ snáď odpustí malú okľuku spomienok. V druhej polovici prvej dekády nového milénia (znie to akosi „vedecky“), stáli sme pred dilemou, pokračovať, alebo vykročiť pohodlnejším smerom, zviezť sa pri „materskom“ Tisovci a sláviť svoj deň v rámci jeho. Ale Piľan je duša nespokojná a navyše veľmi, skutočne veľmi hrdá. Tu ma napadla už zľudovelá a možno aj na reálnych základoch postavená príhoda, ktorá sa traduje už niekoľko generácií, o Piľanoch, ich kostole a Pánu Bohu. Starší určite poznajú, mladým rozpovedia... A tak nakoniec slovo dalo slovo a hlavy plné nápadov vyprodukovali akúsi prapôvodnú podobu, či vlastne koncepciu dnešných Dní Rimavskej Píly. Nadviazala na bohatú divadelnú tradíciu, oprášila spomienku na hasičov i futbalistov a samozrejme, nezabudla na to, že nielen kultúrou a športom je človek živý. A tak sa začalo variť. A variť poriadne, vo veľkom, v kotlíkoch a pod holým nebom, v nádhernej, slnečnej polke augusta, na piľanskom „Piesku“ (rozumej ihrisko). Nikto veru nespočítal a už ani nespočíta koľkí za tie roky nasmerovali svoje kroky v onen augustový deň práve sem. Verím však, ba som neskromne presvedčený, že ich bolo neúrekom. Sledujúc osadenstvo, ktoré sa rok čo rok sústredí na tom našom kúsku zeme za ihriskom, vídavam domácich i susedov z okolia, veteránov i novo príchodzích, ktorí sa o rok opäť zvyknú vrátiť, navyše nie sami a to je dobre. Toto zistenie človeka teší a poháňa vpred. Tento ročník nebol výnimkou, divadelný súbor T. Vansovej si pripomenul svoje krásne dvadsiate „obnovené“ narodeniny výberom toho najlepšieho, čo za posledné dve dekády vyprodukoval a čím reprezentoval našu dedinku nielen doma, ale aj ďalej, za piľanským chotárom. Sobota sa, ako každý rok, niesla v znamení tradičných kotlíkových špecialít, atrakcií pre najmenších a ozaj kvalitnej, viacžánrovej hudby. Nitrianska kapela Dora bola dôkazom toho, ako umne a vkusne sa dá spojiť zdanlivo nespojiteľné v niečo, čo bude lahodiť uchu mladým i tým skôr narodeným. Hoci sa priznám, po prvých, takpovediac heavy-metalových rifoch som bol trošku skeptický v otázke spokojnosti našich starších. No div sa svete, ono to fungovalo. A fungovalo to sakramentsky dobre. A ak sa predsa len našiel ortodoxný tradicionalista, skvelí tisovskí Klasici a klenovskí majstri - heligónkari boli iste dôstojným zadosťučinením jeho hudobným chúťkam. O vyvrcholení sobotňajšieho dňa, keď to na tribúne rozbalili „Kabáti“ ani netreba hovoriť. Síce nie Pepa Vojtek a Kabát, ale Janko Suský z Litpvského Mikuláša z kapelou Rock Therapy – Kabát Revival. Pridám vlastný postreh. Keďže som sa zvŕtal v šenku a poviem vám, mali sme čo robiť, dostalo sa mi len málo príležitostí pozrieť sa priamo na tribúnu, resp. na zaplnený provizórny tanečný parket pred ňou. Hovorím si však, načo aj? Liptáci boli hlasovo i hudobne absolútne totožní s českým originálom. Jednoducho profíci, navyše v zákulisí milí a priateľskí ľudia. Verím, že na Rimavskej Píle neboli posledný krát. Deň, či Dni Rimavskej Píly 2019 sa skončili. Vo vynikajúcej nálade, v priam ideálnom slnečnom počasí a v pokojnej, priateľskej atmosfére priniesli zábavu všetkým, ktorí si naplánovali prežiť dva augustové dni v našej obci. Úprimne verím a dúfam, že si po jeho skončení povedali – prídeme aj o rok. Ak je to tak, je to obrovským zadosťučinením pre všetkých, ktorí sa na Dní Rimavskej Píly 2019 podieľali a ktorým patrí nemalá vďaka. Sú to hlavní organizátori – Výbor m. č. Rimavská Píla, Klub seniorov „Denné centrum“, OZ ZDaR Rimavská Píla, ako aj všetci tí, ktorí prispeli svojím úsilím k ich uskutočneniu. Veľké poďakovaniu patrí sponzorom: Mestkým lesom, s.r.o. Tisovec, stavebnej firme Tovozek – Ivan Demian, Urbárskej spoločnosti Rimavská Píla, Pekárni Alfex Tisovec, pánovi Ivanovi Slivkovi nielen za finančnú podporu, ale aj ochotnú nezištnú pomoc pri úprave areálu futbalového a napokon i samotnému mestu Tisovec. Ďakujeme všetkým účinkujúcim za potechu ducha i všetkým tým, ktorí opäť neváhali a potešili telá dobrotami rôzneho druhu. A nakoniec, vďaka vám, priatelia, že ste na Pílu prišli. O rok dovidenia.

Dni Rimavskej Píly 2019 finančne a materiálne podporili:

MESTO TISOVEC

Mestské lesy Tisovec s.r.o.

Ivan Demian - TOVOZEK stavebná činnosť

Urbárska spoločnosť Rimavská Píla, pozemkové spoločenstvo

Ivan Slivka Rimavská Píla

Pekáreň Alfex Tisovec

ĎAKUJEME

FOTOGALÉRIA

FOTOGALÉRIA


Vytvorené: 26. 8. 2019
Posledná aktualizácia: 9. 9. 2019 11:13
Autor: Správca Webu