Navigácia

Obsah

Dobšinského životný príbeh

Typ: ostatné
Dobšinského životný príbeh 1 Kde bolo, tam bolo ... žil raz jeden rozprávkar aj so svojou rozprávnicou, ale nežili tak celkom život rozprávkový. Že o kom je reč? No predsa o neľahkých životných údeloch nášho najväčšieho zberateľa a vydavateľa slovenských rozprávok, o Pavlovi Emanuelovi Dobšinskom.

Od polovice júna do začiatku júla 2018 sme si v našom meste pripomínali významnú slovenskú osobnosť – Pavla Emanuela Dobšinského. Občania mesta mali možnosť navštíviť výstavu, ktorú realizoval MO MS v Tisovci v spolupráci s Mestom Tisovec a Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach v priestoroch MsKS v Tisovci.

Výstava bola realizovaná v roku 190. výročia narodenia jedného z najväčších dejateľov svojej doby – evanjelického farára, národovca, spisovateľa, ale najmä rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorého rozprávka sa dostala aj na oficiálny rozprávkový glóbus sveta. Keď vydali 100 najkrajších rozprávok z celého sveta, bola medzi nimi aj Dobšinského Ružová Anička.

P. E. Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, neskôr na evanjelickom lýceu v Levoči. V roku 1850 zložil farársku skúšku. Jeho prvým pôsobiskom v úlohe farára bolo Rožňavské Bystré. P. E. Dobšinský sa tu usadil v staručkej fare. Mal vtedy len 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať slovenskému ľudu. Ľudia v dedine žili skromne, ale zachovávali si svoje národné povedomie, svoju reč, zvyky, čo na P. E. Dobšinského veľmi zapôsobilo. Napriek mnohým smutným úlohám (v tom čase bola v Rožňavskom Bystrom cholera) si našiel čas aj na literárnu tvorbu. Písal básne, venoval sa zbieraniu a písaniu piesní, porekadiel, povier. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Loktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar.

V januári 1859 sa P. E. Dobšinský z Rožňavského Bystrého presťahoval do Banskej Štiavnice a v jeseni 1861 natrvalo zakotvil ako farár v Drienčanoch. V Drienčanoch žil 24 rokov. Počas svojho života sa dvakrát oženil: prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú, druhý raz Adelu Medveckú-Čajakovú, vdovu po Jankovi Čajakovi a sestru Terézie Vansovej. Aj s Tisovcom a Rimavskou Pílou ho spájalo mnohé. Mal napr. veľmi rád svoju švagrinú Teréziu Vansovú, bol je veľkou oporou v písaní v čase, keď ju mnohí, najmä jej manžel, od písania odhovárali. Často ju povzbudzoval, ale i upozorňoval: „Píš, Tereza. Tá cesta je síce tŕnistá, krídelká si môžeš popáliť, pozor na pršteky, ale píš! Ale nikdy nezabúdaj na svoje najkrajšie povolanie na tomto svete, čiže na starosť o svojich blízkych, o muža Jána, o domácnosť a ľudí v dedine... Ak chceš písať, milá Tereza, tak choď k nim a od nich sa uč.“

A písal aj on sám. Venoval sa najmä folkloristike a ľudovej slovesnosti. Zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Dnes sa Dobšinského rozprávky čítajú po celom svete. Vrcholom jeho tvorby sú Slovenské povesti, súbor 64 rozprávok v 6 zošitoch, ktoré pripravil spolu s A. H. Škultétym. Veľkú hodnotu majú aj Prostonárodné slovenské povesti, ktoré vydal krátko pred smrťou a ktoré obsahujú 90 rozprávok vo 8 zošitoch.

Tieto diela vznikli na malej fare v Drienčanoch. „Dobšinský písal pri okne, vždy postojačky a fajčil fajku. Táto neresť mu bola osudná. Po dopísaní najznámejších povestí dostal „gágorové suchoty“, postupne strácal hlas a niekoľko mesiacov pred smrťou už len šepkal. Ale fajčil do poslednej chvíle a pri fajke 21. októbra 1885 aj zomrel.“

Na Dobšinského povestiach a rozprávkach vyrástlo mnoho generácií a ešte mnoho generácií vyrastie. Jeho diela nestrácajú nič zo svojho čara a dnes slúžia ako dôležitý prameň poznania života a kultúry slovenského ľudu. A práve preto sme si chceli život a tvorbu P. E. Dobšinského pripomenúť aj na výstave, ktorá sa konala v našom meste. Výstava bola obohatená aj o zbierku Dobšinského kníh, ktoré nám zapožičala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, Mestská knižnica A.H.Škultétyho v Tisovci, ako i občania mesta Tisovec so svojich knižníc. A tak sa tu našli knihy nielen v slovenčine, ale i v anglickom jazyku, v maďarčine, poľštine. K najstarším nájdeným knihám patria vydania z roku 1935 a 1943, k najkrajším vydania z Tatranu s ilustráciami Martina Benku, ale i nové súčasné vydania upravených rozprávok.

Mgr. Monika Koncošová (predsedníčka MO MS v Tisovci)

FOTOGALÉRIA


Vytvorené: 6. 7. 2018
Posledná aktualizácia: 24. 7. 2018 12:02
Autor: Správca Webu