Navigácia

Obsah

Čakali na nás aj zrelé čerešne...

Typ: ostatné
Študenti 3. B triedy SOŠ v Tisovci (odbor manažment regionálneho cestovného ruchu) 10.06.2019 absolvovali spolu s Mgr. Monikou Koncošovou zaujímavú exkurziu, ktorá viedla obcami Kyjatice, Kraskovo, Lukovištia a Drienčany.

 Počas exkurzie nás sprevádzalo slniečko, ale aj niekoľko výborných sprievodcov, spolu s ktorými sme získali nové informácie o významných historických pamiatkach v spomínaných obciach, ale aj o osobnostiach nášho regiónu, ktoré prispeli k jeho rozvoju a propagácii doma i vo svete.

V Kyjaticiach sme navštívili stredoveký evanjelický kostol s hodnotnými nástennými maľbami, ktorým nás sprevádzala p. Cikraiová. Spolu s manželom sa starajú o kostol a sprevádzajú návštevníkov, ktorí ho počas potuliek po Slovensku objavia. Naše kroky z kostola viedli k pamätníku Kyjatickej kultúry, ktorej nositelia pochovávali mŕtvych na plochých žiarových pohrebiskách. V obci a v jej okolí ich bolo nájdených približne 400 a časť z nich je sprístupnená v tamojšom archeologickom múzeu.

Z Kyjatíc sme prešli do obce Kraskovo, aby sme si v nej oživili vedomosti o živote a diele A. H. Škultétyho. Navštívili sme faru, v ktorej žil. V neďalekom kostole nás už očakával p. Ilčík, ktorý nás previedol históriou tamojšieho gotického evanjelického kostola. Kostol patrí medzi vzácne rannogotické stavby z druhej polovice 13. storočia. Je jednoloďovou stavbou a nachádza sa uprostred opevneného areálu na vyvýšenine nad dedinou. Ku kostolu patrí aj drevená zvonica z roku 1657. Bohatá fresková úprava interiéru pochádza asi zo 60. - 80. rokov 14. storočia a je dielom neznámeho talianskeho majstra. Za kostolom sme sa pristavili pri hrobe, v ktorom je pochovaný A. H. Škultéty.

Z Kraskova sme odišli do Lukovíšť. Najprv sme navštívili Pamätnú izbu I. Kraska, v ktorej nás sprevádzala starostka obce. Prešli sme k tamojšiemu evanjelickému kostolu, v ktorom sa konal druhý pohreb spomínaného básnika (prvý sa konal v Bratislave) a do parku I. Kraska, ktorý sa nachádza pred jeho rodným domom. Odtiaľ naše kroky viedli na cintorín, aby sme sa poklonili pamiatke I. Kraska, jeho manželky, dcéry a zaťa, ktorým bol Ladislav Mňačko, ďalší z významných spisovateľov slovenskej literatúry. Upútali nás železné topole, ktoré sú v tamojšom cintoríne neprehliadnuteľné a stoja nad hrobom básnika a jeho manželky. Netradičný náhrobok pripomína asi najznámejšiu báseň, ktorú I. Krasko napísal – báseň Topole. Neďaleko hrobov nás „čakalo“ aj milé prekvapenie – dozreté čerešne. Rozhodne sa nedalo ich obísť, tak sme sa ich najedli, niektorí aj prejedli.

Z Lukovíšť sme sa dostali do Drienčan, kde sme spomínali na P. E. Dobšinského, Vansovcov, J. D. Čipku, J. Čajaka staršieho, J. Čajaka mladšieho a mnohých ďalších predstaviteľov slovenskej literatúry a histórie. Navštívili sme priestory evanjelického kostola, v ktorom v 19. storočí viedol bohoslužby práve P. E. Dobšinský. V areáli kostola sa nachádzajú aj historické náhrobné kamene miestnych farárov, J. D. Čipku a P. E. Dobšinského. Odtiaľ sme odišli do Pamätnej izby P. E. Dobšinského, v ktorej je dnes zriadené múzeum. Chodili sme po izbách, v ktorých svoj život žil P. E. Dobšinský s manželkou a deťmi, v ktorých sa stretávali mnohí predstavitelia štúrovskej generácie i študenti Prvého slovenského gymnázia z Revúcej. V blízkosti kostola sme si prezreli renesančnú zvonicu, murovanú stavbu na pôdoryse štvorca s drevenou ochodzou a šindľovou ihlancovou helmicou z 50. rokov 17. storočia a pamätník „Zlatá podkova, Zlaté pero, Zlatý vlas“, ktorý predstavuje symboly slovenských ľudových rozprávok a je venovaný pamiatke P. E. Dobšinského, ktorý pre budúce generácie zozbieral a spracoval Slovenské ľudové rozprávky a povesti – klenoty slovenskej histórie. Pamätník je z tvrdého kameňa a bol odhalený v r. 1971. Neďaleko kostola sa žiaci rozhodli navštíviť aj Rozprávkové bludisko. Išli „blúdiť“ bez svojej učiteľky, ktorá vonku „striehla“, či sa všetci vrátia. Našťastie sa vrátili!

Záver exkurzie sme si urobili pri Rozprávkových slnečných hodinách, ktoré na lúke nad obcou Drienčany postavila obec. Majú priemer 7 m. Pri ich realizácii spolupracovala obec s pracovníkmi hvezdárne Rimavská Sobota. Od roku 2005 sú atrakciou pre návštevníkov z rôznych kútov Slovenska i zahraničia. Tieto jedinečné slnečné hodiny predstavujú najstarší spôsob merania času pomocou slnka a fungujú takmer presne. Počas našej návštevy meškali  10 minút. Súčasťou hodín sú drevené postavičky takmer 1 m vysoké zo známych slovenských rozprávok: Maruška a trpaslík, Černokňažník a princezná, Janko Hraško, Janko a Marienka.

Rozprávkové hodiny symbolicky ukončili našu exkurziu. Unavení a vyhriati slnkom sme sa vybrali domov. Videli a počuli sme naozaj dosť! Ďakujeme sprievodcom, ktorí nás sprevádzali bez nároku na „honorár“ a bez nároku na zaplatenie vstupného. Ďakujem aj všetkým žiakom, ktorí si pripravili k jednotlivým obciam, pamiatkam a osobnostiam krátke rozprávania. Opäť sa ukázalo, že je dobré sa učiť netradičnou formou!

 

3. B trieda a Mgr. M. Koncošová

 

 


Vytvorené: 14. 6. 2019
Posledná aktualizácia: 14. 6. 2019 09:50
Autor: Správca Webu