Online Tisovský slovník
Online Tisovský slovník

Cyril Kraus - Slovník Tisovského nárečia

Slovo na úvod

Nárečie – rovnako ako jazyk – prechádza svojím vývinom. Je vystavené rozličným tlakom, nemôže nereagovať na zmeny v spoločenskom, politickom, hospodárskom a kultúrnom živote, nemôže byť voči nim imúnne. V dôsledku týchto zmien /a nielen nich/ vznikajú nové slová a termíny, ktoré nárečie integruje do svojej slovnej zásoby /neraz v svojskej originálnej podobe/. Je len prirodzené, že nové slová a termíny „vytláčajú“ slová a termíny staršej proveniencie. K zmenám však spravidla neprichádza z jedného dňa na druhý, je to proces postupný /i nepretržitý/, ktorý má svoje vývinové peripetie. Zreteľne to vidno aj v slovník tisovského nárečia: trochu iný bol v 19. storočí, na začiatku 20. storočia, v polovici dvadsiateho storočia a trochu iný je v súčasnosti.

Pri koncipovaní Slovníka tisovského nárečia usiloval som sa zaznamenať slová z čias môjho detstva a štúdií /druhá polovica tridsiatych rokov – začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia/. V podstate je to slovník dvoch generácií; „staršej“ /generácie „predprevratovej“/ a „mladšej“ /generácie „poprevratovej“, ktorá sa určitým spôsobom dištancovala od generácie „staršej“ a bezprostrednejšie reagovala na súčasný trend, čo sa výrazne prejavilo aj v istej „inovácii“ slovníka/. Slovná zásoba v tomto – dalo by sa povedať – „prelomovom“ období bola bohatá. Postupom času sa síce niektoré slová frekventované u „staršej“ generácie čoraz menej v bežnej komunikácii vyskytovali, čo však nijako neznamená, že by sa vytratili alebo zapadli do zabudnutia. Napriek tomu, že sa viaceré slová z tohto obdobia už nepoužívajú, patria do „základného fondu“ tisovského nárečia.

V súvislosti so Slovníkom tisovského nárečia žiada sa poznamenať, že tisovské nárečie patrí do skupiny gemersko-malohontských nárečí – a ako také vzhľadom k spisovnej norme vykazuje viaceré odlišnosti. Tieto odchýlky do istej miery modifikujú aj samotný slovník. považujem preto za potrebné upozorniť aspoň na niektoré.

V tisovskom nárečí č sa v prevažnej väčšine prípadov vyskytuje v zmäkčenej podobe. Je to zmäkčené č, píšeme ho: ć /vyslovuje sa medzi č a š; bućina/.

Podstatné mená mužského rodu sa len zriedka vymykajú z rámca spisovnej normy. Výnimkou sú vlastne len zdrobneniny /namiesto koncovky -e je koncovka –ok: braček – braćok, chlapček – chlapćok/. Okrem toho v prvom páde množného čísla sa ojedinele vyskytujú tvary: hasićie, súdruzi, pánové, ľudie. Taktiež výnimočne je v šiestom páde jednotného čísla zakončenie –u /na derešu/. Podstatné mená ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru ulica, majú v druhom páde jednotného čísla koncovku –i /do Hnúšti, z pivňici/; vzťahuje sa to aj na podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dlaň /do peci/. Podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru srdce, majú spravidla v prvom páde jednotného čísla koncovku –o /ľíco, pľeco/.

Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla v prevažnej väčšine majú koncovku –iho, imu /stariho, starimu, visokiho, visokimu/. Prídavné mená ženského rodu sú v prvom páde množného čísla zakončené na –ie /dobrie/. Prídavné mená stredného rodu v prvom páde jednotného čísla majú koncovku –uo /miluo, zlatuo/, v druhom a treťom páde jednotného čísla /podobne ako prídavné mená mužského rodu/ majú koncovku –iho, -imu a v prvom páde množného čísla /podobne ako prídavné mená ženského rodu/ majú koncovku –ie. Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na –ve /Kriškove, susedove/.

Zámená oproti spisovnej norme vykazujú tieto odchýlky: v prvej osobe množného čísla osobného zámena je namiesto sme – zmo; v prvej osobe privlastňovacieho zámena je namiesto moje – mojo, v druhej osobe tvoje – tvojo, v prvej osobe množného čísla namiesto naše – našo, v druhej osobe množného čísla namiesto vaše – vašo.

Slovesá vo viacerých prípadoch majú v neurčitku namiesto koncovky –ieť koncovku –eť /horeť, hľadeť/, v prvej osobe prítomného a budúceho času koncovku –o, /robímo, mámo, buďemo, puojďemo/, v tretej osobe minulého času koncovku –u /bou, padau/, v niektorých prípadoch namiesto koncovky –iel koncovku -ou /prišou, najšou/.

Príslovky sú vo väčšine prípadov zakončené –o namiesto –e /hlasno/ a v stupňovaní koncovkou –ši namiesto –šie /ľepši, najľepši/.

Do Slovníka tisovského nárečia zaradil som slová, ktoré vykazujú odchýlky od spisovnej normy. Sú to nielen slová, ktoré sa od nej radikálnejšie odlišujú, ale aj tie, ktoré sa líšia iba v jednotlivostiach. Popri originálnejších „tisovských slovách“ zaznamenávam aj slová, ktoré oproti spisovnej norme vykazujú len menšie alebo malé odchýlky – a popritom i slová, ktoré v nedávnej minulosti boli veľmi frekventované, no v súčasnosti sa vyskytujú len zriedkavo /alebo sa vôbec nevyskytujú/. Pri písaní slov pridŕžam sa úzu uplatňovaného v súčasných nárečových slovníkoch /dôsledne používam iba mäkké i a na označenie mäkkej výslovnosti mäkčene/.

Netreba azda osobitne pripomínať, že predložený Slovník tisovského nárečia je výsledkom dlhoročnej práce. Na ňom svojím dielom participovali všetci, od ktorých som získal potrebné informácie. Menovite to bol môj brat? Milan Kraus, ktorý od samých začiatkov sa na ňom aktívne podieľal, „dodával“ materiál, radil i usmerňoval. Osobitne sa chcem poďakovať aj Ing. Vladimírovi Vebrovi, ktorý mi ochotne poskytol svoju zbierku „tisovských slov“ i Jánovi Valentíkovi za jeho pripomienky.

Poznámka:
Je naozaj raritou /a to nie iba slovenskou/, že v Tisovci paralelne vedľa seba existujú dve nárečia odlišnej proveniencie: „tisovské“ a „hámorské“. Rozhodne si to zasluhuje sústredenejšiu pozornosť i systematický výskum. Bolo by žiaduce, keby sa v dohľadnom čase spracoval aj slovník „hámorského nárečia“ – ako doplnok k Slovníku tisovského nárečia.

Po Tisovsky: 1998 -2012

Vážený čitateľ.

Ak sa Ti dostala do ruky táto publikácia, Slovník Tisovského nárečia, iste to má svoje dôvody. Región Malohontu sa odlišuje svojim nárečím podľa dolín, ale aj podľa jednotlivýžch obcí či miest. Tieto nárečia sú viacmenej „pestované“ denným využívaním v hovorom jazyku, alebo si už na niektoré výrazy spomenie len staršia generácia. Tá ktorá sa na tvorbe jazyka, ako dorozumievacieho prostreiedku v minulých storočiach podieľala, sa žiaľ už týchto dní nedožila. Položili sa však základy komunikácie, ktoré v tomto regióne významne ovplyvnila migrácia obyvateľov, poznačená roznymi okolnosťami. Tisovca sa masívny odchod obyvateľov dotkol zvlášť výrazne. Písal sa rok 1965, kedy z vysokej pece vytieklo posledné železo a slávnostná udalosť prenesenia ohňa z vysokej pece v Tisovci do Košických železiarní, nebola len veľkou ceremóniou, ale i začiatkom početného odchodu hutníkov, ale aj vtedy ešte, študentov končiacich odbory hutníckej priemyslovky, na východ za robotou. Toto je aj prípad autora týchto riadkov.

Niežeby Tisovčania nevedeli po slovensky, ale prišli do nového prostredia poznačeného zmesou národností a jazykov. Často krát bolo treba „prekladať“ výrazy z východoslovenského vidieka do slovenčiny. Toto prostredie samozrejme neprialo používaniu tisovského nárečia okrem odborných výrazov hutníkov, ktorí už mali odrobené svoje roky „pod Tisovskou mašou“. A tak len návraty k rodičom a do pôvodného prostredia boli príležitosťou trochu si „povraveť po tisovsky“. Príchod nových obyvateľov do Tisovca, však aj túto príležitosť postupne zmenšoval.

Takýto vývoj pretrváva až dodnes. Preto sa viacerí rodáci snažili zachovať a písomne zachytiť slová, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu. Ostávalo žiaľ len pri týchto snahách. Zachovali sa však písomnosti, ktoré boli základom pre spracovanie a po doplnení aj pre vydanie nárečového slovníka: Tisovským nárečím. Základom bol písomný podklad spracovaný Tisovským rodákom Dr. Cyrilom Krausom. Po porovnaní a výbere slov z mojej zbierky slov,na ktorých som pracoval od roku 1998, ktoré v pôvodnom podklade neboli, vzrástol počet zachovaných slov z 2 392 na 3 2202. Samotné spracovanie, jazyková aj hovorová úprava boli potom prácou, ktoré dostala túto podobu.

Tak ako vo svojom úvode, v pokračujúcej časti, ďakuje pán Cyril Kraus spolupracovníkom aj mne prichodí poďakovať sa predovšetkým pánu Mgr. Ľubomíroovi Bagačkovi, z Rimavskej Píly, ktorý práve túto podkladovú dokumentáciu od pána Cyrila Krausa spracovával a láskavo ju poskytol po prepise z pôvodného rukopisu, pre tento účel.

Osobitne je treba poďakovať sa spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, ktorý ako vyhlasovateľ grantového projektu Dedičstvo regiónov, vyhodnotil a ocenil našu Žiadosť o vydanie Slovníka významným finančným príspevkom, ktorý tvoril podstatný zdroj pre jeho písomnú podobu. Na základe schváleného grantu, sa v spolupráci s Tisovskou rodáčkou Mgr. Janou Plichtovou - Žakarovskou, zabezpečovala v Košiciach realizácia tlače, vrátane spracovania jazykových a grafických podkladov. Jazykovú korektúru vykonala Mgr. Zora Kéryová. Priaznivú podporu sme dostali aj od pána Milana Slabeja, ktorý poskytol pôvodné fotografie Tisovca použité ako dobový doplnok textu.

Priaznivo sa k projektu postavili svijimi príhovormi aj primátori Košíc, pán Richard Raši, po mame s Tisovským pôvodom, a primátor Tisovca, Peter Mináč.

Na svete je teda svedectvo o písme, živote a nárečí našich rodičov, prarodičov, našich predkov, ktoré zostane pre súčastníkov, ale aj pre budúcnosť ako príspevok a dar tisovských rodákov svojmu rodnému Tisovcu.

JUDr. Ján Caban
Júl 2012