06.jpg
Dnes je 24. 03. 2017, meniny má: Gabriel, zajtra Marián

Symboly mesta

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 8473x

Erb mesta

Erb Tisovca
Mestský erb – je základný symbol mesta, od ktorého sa odvodzujú ďalšie mestské symboly, predovšetkým pečať mesta a vlajka mesta. Súčasný mestský erb je z roku 1978. V jeho hornej polovici modrého deleného štítu je zobrazená strieborná korunovaná Panna Mária; v dolnej polovici štítu je obrnené rameno, držiace tri ruže. Autorom výtvarného návrhu je Mgr. Klement Kéry.
História vzniku erbu:
Do 15. storočia si slovenské mestečká do svojich pečatí a erbov najčastejšie volili erbové figúry svojich zemepánov. Inak to nie je ani v prípade Tisovca. Súčasný erb vznikol spojením erbov troch najvýznamnejších rodín z konca 16. storočia. Z erbu najväčšieho zemepána na malohonte Žigmunda Forgáča pochádza dlhovlasá žena s korunkou na hlave, pravá ruka s troma bielymi ružami pochádza z barónskeho erbu Pavla Ňáriho a šabľou ozbrojené rameno je prevzaté z erbu Kubíniovcov.

 

Pečať mesta

Pečať Tisovca
Pečať mesta – je okrúhla, s kruhopisom Pečať mesta Tisovec, uprostred s erbom mesta. Uschováva ju primátor mesta.
História mestskej pečate:
Najstaršou zachovanou heraldicko-sfragistickou pamiatkou zo 17. storočia je pečatidlo SIGILLVM+OPIDI+TISOLC. V hornej časti pečatného poľa je zobrazená korunovaná Panna Mária; v dolnej časti obrnené rameno s troma ružami. Symbol v hornej časti pečatného poľa bol veľmi pravdepodobne pôvodný, pred 17. storočím jediný symbol Tisovca. Rameno v dolnej časti erbu má svoj pôvod v zemepanskom rodovom erbe. Pečatidlo zo 17. storočia sa používalo až do vytvorenia nového pečatidla roku 1845. Aj to však vo svojom pečatnom poli opakovalo tradičný mestský symbol.

 

Vlajka mesta

Vlajka Tisovca
Vlajka mesta – má pomer strán 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.











 

Znelka mesta

Autor: Mgr. Milan Matucha

Prehrajte si znelku:

Geografia

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 14597x

DSC 0002aTisovec sa nachádza v mohutnom horstve Slovenského Rudohoria, v závere širšej časti údolia rieky Rimavy. Tisovec tvoria dve katastrálne územia - Tisovec a Rimavská Píla s celkovou výmerou 12.343 ha. Jeho východná hranica prebieha cez vrcholové výškové kóty horstiev Nižný Javor, Ostrica, Sarkanica, klesajúc smerom až k lokalite Dielik. Ďalej pokračuje cez lokality Tri chotáre, Salašiská, Tŕstie a Paseku, pozvoľna prebiehajúc do polohy južnej hranice, ktorá v ďalšom úseku prechádza po vodnom toku Zárubný potok, ďalej cez rieku Rimavu, lokalitu Murgašovo a Laz. V smere z juhu na sever západná hranica prechádza vedľa vrchu Klen, Tepličné, Kostolný vrch. Bánovo a Diel. Severná hranica pokračuje smerom na vrch Dielik, Ždiar a južne od Fabovej hole pokračuje až po lokalitu Chotár.

Čítať ďalej:Geografia

Demografia

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 9946x

Počet obyvateľov mesta Tisovec a m. č. Rimavská Píla

ROK 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Počet obyvateľov 4217 4210 4192 4195 4195 4107 4133 4110 4089 4071

Zmeny

Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Prihlásení na trvalý pobyt 38 49 65 47 53 52 72 55 48 50
Prihlásení na prechodný pobyt - - 27 28 26 23 22 27 54 59
Odhlásení z trvalého pobytu 60 52 69 67 65 52 57 52 40 43
Narodenie 30 39 34 34 56 41 37 34 18 23
Úmrtie 46 78 61 58 67 59 54 50 62 49
Uzavretie manželstiev - - 18 25 27 14 27 30 18 12

História

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 8597x

Tisovec je mesto rozkladajúce sa na brehu rieky Rimavy. Pomenovanie dostalo od názvu stromu tis.

Najstaršie osídlenie lokality Tisovec spadá do mladšej doby bronzovej, o čom svedčí archeologicky preskúmané pohrebisko.

Tisovec je staré banské mesto, ktorého vznik sa datuje 13. storočím. Prvá, doposiaľ známa písomná zmienka o Tisovci, pochádza z roku 1334. Túto listinu vydal kráľ Karol Róbert na Vyšehrade, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi a sedmohradskému vojvodovi Tomášovi pri vzájomnej výmene majetkov. V uvedenej listine sa Tisovec spomína ako Tyzolc.

Na prelome 14. a 15.storočia sa Tisovec v listinách spomína ešte ako dedina, z toho vyplýva, že na mestečko mohol byť povýšený koncom 15. a začiatkom 16. stor.

V druhej polovici 15. stor. nastala v Tisovci zmena vlastníckych vzťahov, pretože vymreli dovtedajší vlastníci majetkov v Tisovci- Sečéniovci. Ich majetok sa "po praslici" rozdelil na dve časti medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu.

V hospodárskom rozvoji Tisovca bola určujúcim činiteľom ťažba železnej rudy.

Koniec 16. stor. predstavuje pre Tisovec prelomové obdobie. Okrem šírenia reformácie, ktorá sa šírila prostredníctvom Muránskeho bratstva evanjelických kazateľov, nastali opäť majetkové zmeny, keď tisovské majetky dostali do svojich rúk tri rody: Kubíniovci, Forgáčovci a Náriovci (z prvkov ich rodových erbov vznikol aj mestský erb Tisovca). Navyše mesto neobišli ani turecké vojny. Od r. 1596 sa zvýšilo turecké nebezpečenstvo a Tisovec sa na viac ako pol storočie dostal do stredobodu záujmu jágerského pašu.

V 17. stor. sa celková nepriaznivá situácia v Uhorsku (protihabsburské povstania) prejavila aj v Tisovci. Pri strete Bočkajových vojsk s Turkami, zachvátili plamene kostol, faru a iné budovy. V tejto situácii sa v Tisovci nekonali trhy ani jarmoky, na ktoré bolo mesto právom hrdé. V roku 1675 získal Tisovec mýtne právo a o tri roky neskôr na žiadosť Adama Forgáča udelil mestu cisár Leopold I. v poradí druhé právo konať trhy. No situácia nasledujúcich rokov nebola naklonená ich rozvoju, preto nastáva úpadok a postupný zánik tisovských trhov. Medzi ďalšie rany, ktoré mesto postihli patril pohyb tökölyovských vojsk, rekatolizácia, či invázia kobyliek, ktorá zničila celú úrodu a v roku 1710 mor. Počas povstania Františka II. Rákociho sa Tisovec pridal na stranu povstalcov, čo prinieslo nemalé obete na poľnohospodárstve, potravinách a železiarskej výrobe.

Po szatmárskom mieri nastalo obdobie postupnej rekonštrukcie a hospodárskeho rozvoja mesta. V roku 1765 Pavel Kramer založil mlyn na výrobu papiera a v roku 1800 bola založená papiereň. V Tisovci bolo rozšírené krajčírske, kováčske, kolárske, sudárske, garbiarske, či čižmárske cechovníctvo. V roku 1783 bola postavená vysoká pec, ktorá sa v 40-tych rokoch 19. stor. stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Opätovne sa objavuje snaha o obnovenie starých trhových výsad, ktoré boli po tretíkrát mestu priznané panovníčkou Máriou Teréziou. Trhy sa mohli konať každý týždeň (v pondelok) a výročné trhy sa uskutočňovali štyrikrát do roka.

Tisovec bol činným mestečkom aj počas štúrovskej doby. Pôsobil tu farár Pavol Jozeffy, ktorý sa venoval najmä osvetovej práci. V meste sa zakladali spolky miernosti, ale aj knižnice, nedeľná škola i čitateľský a hospodársky spolok. Pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Skultéty, zakladateľ mestskej knižnice, Samuel Hojč, Daniel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní.

V Tisovci zaznamenávame aj prvé snahy o konštituovanie slovenského národa.

Koncom roku 1847 žil v meste Tisovec Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval politický program, či Memorandum národa slovenského, ktoré bolo prijaté 6-7. júna 1861 v Martine. Z jeho iniciatívy 30 000 slovenských obyvateľov Malohontu žiadalo viedenské ministerstvo o zriadenie slovenského gymnázia v Tisovci. Po odmietnutí podporovali zriadenie gymnázia v Revúcej. Básnikom štúrovskej generácie, žijúcim v Tisovci, bol Gustáv Lojko - Hostivít Tisovský, ktorý pôsobil na prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a podporoval ochotnícke divadelníctvo. Známy je aj horlivý zástanca Štúrovej slovenčiny Bohuslav Nosák Nezabudov.

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 19. stor. a v prvom desaťročí 20.stor.

významnú úlohu v prebúdzaní slovenského národného povedomia zohrali ženy. Veľký podiel na tom mala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá založila v Tisovci spolok slovenských žien Živena a v Rimavskej Píle vydávala ženský časopis Dennica (1898-1909).

Obdobie zvýšeného maďarizačného útlaku po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (po r. 1867) je svetlou stránkou histórie Tisovca. Kultúrno-spoločenský život v tomto období bol mimoriadne bohatý. Aktivizovalo sa ochotnícke divadlo, spevokol (vedený Dr. Samuelom Daxnerom) i hasičský spolok. V roku 1896 bola založená Tisovská sporiteľňa. V roku 1903 sa v Tisovci po prvýkrát na Slovensku nacvičilo v slovenskom jazyku prvé dejstvo Smetanovej opery Predaná nevesta a o štyri roky neskôr opera V studni.

Hospodárske pomery na začiatku 20.stor. neboli priaznivé v dôsledku hospodárskej krízy. Vysoká pec nepracovala pre nedostatok surovín. Okrem železiarní a vápenky bol v Tisovci i kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň, ktorá vyvážala bryndzu aj do USA. Kultúrny život nadviazal na tradície spred roku 1918.

Počas druhej svetovej vojny sa výrazne prejavila protifašistická orientácia. Miestni obyvatelia poskytovali materiálnu pomoc partizánom v tisovských horách a sídlila tu i poľná nemocnica v budove dnešného evanjelického gymnázia.

Po skončení vojny sa tisovský rodák Vladimír Clementis dostal do novej československej vlády, v ktorej zastával funkciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí. Svoju politickú kariéru zavŕšil ako minister zahraničných vecí. Neskôr bol nespravodlivo obvinený z buržoázneho nacionalizmu a roku 1952 popravený.

Školstvo

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 20308x

Základná škola Dr. V. Clementisa Tisovec

Riaditeľ: PaedDr. Katarína Dominiková
Zástupca riaditeľa: PaedDr. Anna Keletiová
Výchovný poradca: Ing. Miroslava Kochanová

Počet žiakov: 381
Počet zamestnancov: 45 (z toho 31 pedagógov)

Kontakty: Tisovec, Francisciho 803
Tel. č.: 047/549 32 07
web: www.zs-tisovec.edupage.org
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Školská jedáleň pri ZŠ
Vedúca: Janette Balážiková 
Tel. č.: 047/549 33 09

Evanjelické gymnázium Tisovec

Riaditeľ: PhDr. Helena Pašiaková, PhD.
Zástupca riaditeľa: Mgr. Ľubomíra Petricová

Počet študentov: 257 
Počet zamestnancov: 32 (z toho 22 pedagógov)

Kontakty: Tisovec, Jesenského 836
Tel./Fax: . 00421 47 55 11 700, f. č. 00421 47 55 11 788 
web: www.egt.sk
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Stredná odborná škola Tisovec

Riaditeľ: Ing. Anna Kožiaková
Zástupca riaditeľa: Ing. Miroslav Sihelský

Počet študentov: 171
Počet zamestnancov: 32 (z toho 17 pedagógov)

Kontakty: Tisovec, Jesenského 903
Tel. č.: 047/5493 212
web: http://www.sostisovec.eu
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.  

Školský internát pri SOŠ
Tel. č.: 047/5493 216

Základná umelecká škola Tisovec

Riaditeľ: Mgr.Milan Matucha

Počet žiakov: 144
Počet zamestnancov: 9 (z toho 8 pedagógov)

Kontakty: Tisovec, Francisciho 803
Tel. č.: 047/5493 272

Materská škola Tisovec

Riaditeľ: Júlia Hodoňová
Zástupca riaditeľa: Beáta Cibuliaková

Počet detí: 85
Počet zamestnancov: 14 (z toho 8 pedagógov)

Kontakty: Tisovec, Daxnerova 1085
Tel. č.: 047/549 35 17
web: http://mstisovec.webnode.sk
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Školská jedáleň pri MŠ
Vedúca: Soňa Denešová
Tel. č.: 047/549 35 17

Materská škola Rimavská Píla

Riaditeľ:Andreja Medveďová 

Počet detí: 21
Počet zamestnancov: 3 (z toho 2 pedagógovia)

Kontakty: Rimavská Píla, Vansovej 231
Tel. č.: 047/5493 492
web: http://www.msrimpila.estranky.sk
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Priemysel

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 8740x

Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s.

Daxnerova 756, 980 61 Tisovec
Telefón: +421 (0) 47 5494400
Fax: +421 (0) 47 5494311
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.
Web: www.csmtisovec.sk

Počet zamestnancov:
Predmet činnosti: výroba, predaj a servis stavebných strojov a príslušenstva

TISWOOD s.r.o..

Daxnerova ul.1411
980 61 Tisovec
- výroba a predaj garníž a komponentov
- rezanie a sušenie bukových prírezov
- predaj odpadového dreva
kontakt: 047/ 54 94 300
kontakt na predajňu:  0908 032 462 Lýdia Magyarová

 Calmit, spol. s.r.o.

Centrála:

Gaštanová 15, 811 04 Bratislava
Sekretariát riaditeľa: 02/5465 4298 Fax: 02/5477 7439
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.
Web: www.calmit.sk 

Závod Tisovec

Sekretariát riaditeľa: Tel/Fax: 047/ 5616111
Odbyt: 047/5616126 Fax: 047/5616129
Spojovateľ: 047/5616110
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Počet zamestnancov: 66
Predmet činnosti: výroba a odbyt vápna, mletých vápencov, odsírovacej zmesi, cevamitu, vápencových dŕv vrátane ich priameho predaja

Emkatex, s.r.o.

Daxnerova 751, 980 61 Tisovec
Tel. č.: 047/5522141
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Počet zamestnancov v HPP: 38
Predmet činnosti: textilná a odevná výroba

Cirkvi

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 8272x

Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Tisovec

Katolícky farár: ThDr. Ján Kundrík, PhD.
Kontakt: Tisovec, Sládkovičova 258,
Tel.č.: 048/619 9421

Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a.v. so sídlom v Tisovci

Evanjelický farár: Mgr. et Mgr. Radoslav Naď 
Kontakt: Tisovec, Malinovského 3,
Tel.č.: 047 5494222 / 0915 805322
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.
web: www.tisovec.estranky.sk

Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Rimavskej Píle

Evanjelický farár: Ján Belica
Kontakt: Rimavská Píla, Vansovej 1,
Tel.č.: 047/5493 483

Bratská jednota baptistov cirkevný zbor Klenovec,
Misijná stanica Rimavská Píla

Administrátor misijnej stanice: BJB Ing. Ivan Kriška
Kontakt: -

Historické osobnosti

Vytlačiť
Kategória: O meste
Dátum uverejnenia
Prečítané: 6485x



Dr. Pavol Jozeffy

Dr. Pavol Jozeffy (1775-1848)

Základnú školu vychodil vo Vrbovciach. V rokoch 1788-1793 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a teológiu absolvoval v rokoch 1796-1798 na univerzite v Jene. Navštevoval aj univerzitu vo Wittenbergu a pedagogický ústav v Schnepfenthale.

Do roku 1799 pôsobil ako domáci učiteľ. V rokoch 1799-1801 bol evanjelickým kaplánom na Tešedíkovom hospodárskom inštitúte v Szarvasi, potom bol farárom v Aszóde a v Cinkote. Od roku 1820 bol farárom v Tisovci a od roku 1823 zastával funkciu superintendenta potiského dištriktu.

V Tisovci rozvíjal ľudovýchovnú činnosť, rozširoval racionálne hospodárenie, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia. Bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu.

V roku 1842 stál na čele posolstva , ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (Prestolný prosbopis).

Bol autorom kázní a pastierskych listov.

Štefan Marko Daxner

Štefan Marko Daxner (1822-1892)

Študoval v Ožďanoch, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a v rokoch 1840-1842 na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1842-1843 bol poslucháčom práva na evanjelickom kolégiu v Prešove. Advokátske skúšky zložil v Pešti v roku 1846. Ako advokátsky koncipient pôsobil v Rimavskej Sobote a v Pešti. Potom bol advokátom v Tisovci. V roku 1850 sa stal zástupcom štátneho komisára Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote. Od roku 1859 pôsobil ako radca župného súdu v Nagykalló. Od roku 1861 bol druhým podžupanom Gemersko-malohontskej župy v Rimavskej Sobote, od roku 1865 prísediaci zmenkového súdu v Debrecíne a od roku 1872 hospodáril na svojom rodinnom majetku v Tisovci.

Bol spoluorganizátorom prvého celonárodného programu marcových liptovských Žiadostí slovenského národa v roku 1848, v ktorých stanovil základné politické smerovanie Slovenska. Za aktivity v slovenskom národnom hnutí ho 10.10.1848 zatkli a 3.11.1848 štatariálnym súdom v Plešivci spolu s J. Franciscim a M. Balkulínym odsúdili na trest smrti. V januári 1849 boli z väzenia vyslobodení. Stal sa kapitánom dobrovoľníckeho zboru.

Z jeho iniciatívy zvolali 6.6.1861 do Martina celonárodné zhromaždenie. Predložil mu vlastný koncept požiadaviek, ktoré vyústili do Memoranda národa slovenského. Podporoval vznik slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1862-1868 a 1872-1874 bol aj jeho hlavným dozorcom. Spolu s manželkou ho neustále finančne a materiále podporoval.

V Gemersko-malohontskom senioráte vyvinul osobitné úsilie na obranu slovenských cirkevných zborov a na legislatívnu podporu zriaďovania sirotincov a vdovských opatrovní.

Jeho hlavným záujmom spočiatku bola literatúra. Na bratislavskom lýceu založil humoristický časopis Buben, písal balady a drobné prózy. Spolu s A.H.Škultétym a J.Čipkom zbieral a adaptoval ľudové rozprávky, ktoré sú zapísané v Codexe tisovskom. Neskôr sa venoval politickej publicistike. Posmrtne vyšiel výber z jeho publicistiky a spomienok v knihe V službe národa (Bratislava 1958).

Svojou politickoorganizátorskou a publicistickou prácou sa zaradil medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej politiky druhej polovice 19. storočia.

Jonatán Dobroslav Čipka

Jonatán Dobroslav Čipka (1819-1861)

Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval na Lýceu v Kežmarku a v Bratislave. Univerzitné štúdiá absolvoval v Jene v rokoch 1842-1943. Po štúdiách bol vychovávateľom u baróna Révaya v Mošovciach. V rokoch 1845-1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánov v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch.

Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v Kežmarku, kde pracoval v študentskom literárnom spolku. Písal a publikoval básne i preklady z nemčiny vo Fejérpatakyho kalendári a v jeho rubrike Slovenský pozorník. Spolu s A.H.Škultétym a Š.M.Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Ním zozbierané rozprávky vychádzali tiež vo Francisciho Slovenských povestiach, či Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach. Spolu s A.H.Škultétym vydával zábavník Zornička, zábavník pre dietky, priekopnícke to dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i poézie určenej práve deťom. Inšpiroval sa predovšetkým rozprávkou, využil tiež skúsenosti kňaza a učiteľa na nevyhnutné mravoučné zakončenie svojich prác.

Gustáv Lojko

Gustáv Lojko - Hostivít Tisovský (1843-1871)

Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853-1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v rokoch 1855-1856 v Levoči a od roku 1856 v Těšíne, kde bol činný v študentskom spolku Slávia. V roku 1863 maturoval v Prešove. Potom študoval teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran.

V rokoch 1866-1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Hneď po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadelníctvo v Revúcej. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko.

Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa tiež venoval až do svojho náhleho skonu literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, a v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Napísal tiež Dejiny literatúry všeslovanskej, latinskej a gréckej, ale rukopis sa nezachoval. Pokúsil sa napísať aj drámu Bratovrah. Poviedkami, besednica, fejtónmi i historickými, folklórnymi a pedagogickými článkami prispieval tiež do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Praha, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.

August Horislav Škultéty

August Horislav Škultéty (1819-1892)

Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Nižšie triedy gymnázia absolvoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a vyššie v Kežmarku v rokoch 1833-1836. V rokoch 1836-1839 študoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde od roku 1839 bol námestníkom profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry českoslovanskej. V rokoch 1841-1848 bol kaplánom u superintendenta Pavla Jozeffyho v Tisovci. V rokoch 1848-1850 bol farárom v Dlhej Vsi a v rokoch 1850-1852 v Rozložnej. V rokoch 1862-1874 pôsobil na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Po jeho násilnom zatvorení začas žil u Štefana Marka Daxnera v Tisovci. V rokoch 1875-1891 bol farárom v Kraskove.

Patril k najprogresívnejšie zmýšľajúcim štúrovcom a predstaviteľom slovenského emancipačného hnutia 19. storočia, ktorí horlili za sociálne a kultúrne povznesenie slovenského národa.

Počas pôsobenia v Tisovci patril k zakladateľom verejnej čitárne a cirkevnej knižnice, v ktorej bol zároveň prvým knihovníkom, spolku miernosti, nedeľnej školy i hospodárskeho spolku. Pre svoj zápas o rozvoj národného života Slovákov bol v revolučných rokoch 1848-1849 zatknutý a vyšetrovaný štatariálnym súdom v Plešivci.

Svojou pôvodnou tvorbou sa významne zaslúžil o rozvoj slovenskej literatúry, zvlášť v oblasti pre deti a mládež. V roku 1840 ako prvý zo štúrovcov vydal zbierku svojej poézie Básne. V roku 1842 bol spoluzostavovateľom Zpěvníka evangelického, do ktorého prispel 7 piesňami. Pre potreby vznikajúcich spolkov miernosti vydal v rokoch 1846-1847 spis Beda a rata. V tých istých rokoch spolu s Jonatanom Dobroslovam Čipkom a Štefanom Markom Daxnerom vydal dva zväzky Zorničky, zábavníka pre dietky, prvého diela pre deti napísaného v spisovnej slovenčine. Ich pokračovaním boli dva zborníky Rečňovanka pre slovenskje školi, vydané v rokoch 1850 a 1855, ktoré ovplyvnili slovenskú vlasteneckú, jazykovú a estetickú výchovu na slovenských školách. Spolu s Daxnerom a Čipkom zapísal zozbierané slovenské ľudové rozprávky do Codexu tisovského, ktorý sa neskôr stal prameňom k Dobšinského Slovenským povestiam.

Významný je jeho podiel na rozvoji slovenského školstva a pedagogiky. Stal sa členom prípravného výboru pre založenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré dňa 16.9.1862 otvoril. Pôsobil v ňom ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu až do jeho násilného zrušenia v roku 1874. Zároveň bol prvým správcom tohto gymnázia, zaslúžil sa o jeho duchovný a hmotný rozvoj. Počas dvanásťročného pôsobenia v revúckom gymnáziu napísal 14 učebníc, ktoré ostali v rukopise. Pre dejiny školstva a pedagogiky sú významné Pamäti Slov. ev.a.v. gymnasia a s ním spojeného Učiteľského semeniska vo Veľkej Revúci, vydané v roku 1889.

Bohuslav Nosák - Nezabudov

Bohuslav Nosák-Nezabudov (1818-1877)

Základné vzdelanie získal u otca v Čiernej Lehote. V rokoch 1829-1831 študoval na gymnáziu v Dobšinej, v rokoch 1831-1838 na lýceu v Levoči. Súčasne súkromne študoval slovanské jazyky, najmä srbčinu a ruštinu. V rokoch 1838-1840 študoval teológiu na lýceu v Bratislave a v roku 1840 bol vysvätený za kňaza.

Bol kaplánom u Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, súkromným učiteľom v Pešti. Od roku 1845 bol Štúrovým pomocníkom v redakcii Slovenských národných novín a Orla tatranského v Bratislave. V rokoch 1848-1849 sa aktívne zúčastnil slovenského povstania, počas ktorého bol druhým tajomníkom Slovenskej národnej rady. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Muráni.

V roku 1867 bol prepustený zo služby a utiahol sa k bratovi do Sabinova. Tu sa venoval národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe.

Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady. Zaujímavé sú jeho balady Lenina zkála, Zkázka o polednici. Napísal cestopis zo Zakarpatskej Ukrajiny, opísal tiež rodný kraj - Spomienky potiské, v poézii čerpal zo slovenských motívov - Spevy tatranské, spracoval aj historické témy - Kamzík, Laborec. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal z latinčiny, angličtiny, nemčiny, poľštiny, srbčiny, chorvátčiny, ale najmä z ruštiny, čím sa slovenská verejnosť oboznamovala s dielami popredných predstaviteľov svetovej literatúry.

Dr. Samo Daxner

Dr. Samo Daxner (1856-1949)

Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Tu sa zapájal do činnosti hudobného súboru, ktorý hrával najmä počas a po divadelných predstaveniach. Keď bol oktavánom, dirigoval školský študentský spevokol.

Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku a vykonával advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov (K. Salva, D. Lauček) proti útokom maďarských šovinistov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919-1922 bol gemersko-malohontským županom. V rokoch 1922-1925 bol senátorom Národného zhromaždenia.

V kultúrnej a osvetovej práci sa zameriaval na povznesenie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne slovenského ľudu. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla v Tisovci. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do periodík Národné noviny, Dom a škola, Obzor, Slovenské listy, Cirkevné listy. Spolupracoval s Teréziou Vansovou pri redigovaní Dennice. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník.

Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej a.v. cirkvi. Pre svoje národné cítenie často mal aj tu problémy. V roku 1892 bol pozbavený funkcie cirkevného inšpektora. Patril k trinástim bývalým študentom Prvého slovenského gymnázia organizovaných Jozefom Škultétym, ktorí v roku 1933 podporili oživenie gymnázia v Revúcej.

Clementis

Dr. Vladimír Clementis (1902-1952)

Základné vzdelanie získal v Tisovci. V rokoch 1913-1921 študoval na gymnáziu v Skalici. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, z toho dva semestre strávil na univerzitách v Nemecku a vo Francúzsku. Počas štúdií v Prahe bol spoluzakladateľom skupiny a časopisu DAV, v ktorom pracoval až do jeho zániku v roku 1937. Do roku 1939 mal advokátsku kanceláriu v Bratislave. V politických procesoch obhajoval príslušníkov robotníckej triedy a členov KSČ. Po rozbití republiky emigroval do Francúzka, odtiaľ do Anglicka. V Londýne pôsobil ako publicista, vystupoval v československom rozhlasovom vysielaní BBC, kritizoval klérofašistický režim na Slovensku, napísal a vydal viaceré štúdie, redigoval Nové časy.

Po oslobodení bol poslancom Národného zhromaždenia a štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1948-1950 bol ministrom zahraničných vecí.

V marci 1950 ho krivo obvinili z intelektuálskeho vzťahu k robotníckej triede a strane, z maloburžoáznej kolísavosti. V januári 1951 ho zatkli a 20.-28. 11.1952 bol v Prahe odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 3.12.1952. V roku 1963 bol politicky i občiansky plne rehabilitovaný.

Jeho predvojnová publicistická činnosť je v základe zhrnutá v dvoch zväzkoch pod názvom Vzduch našich čias (1967). Londýnska publicistika vyšla v knihe Odkazy z Londýna (1947). V londýnskej emigrácii vydal aj viacero brožúr politického obsahu, zostavil dva zborníky slovenskej poézie Zem spieva (1942) a Hnev svätý (1944). Z jeho literárneho diela tematicky vybočujú knihy Nedokončená kronika (1964), v ktorej spomína na detstvo, dospievanie a rodinné prostredie, a korešpondencia s manželkou Lídou Listy z väzenia (1969).

Ľudovít Vansa (1835-1873)

Hudobný skladateľ, a pedagóg, zberateľ ľudových piesní. Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne "Kolo Tatier čierňava" na text Sama Tomášika, "Preletel sokolík" na text Janka Matúšku, "Hoj, traja sokoli" na text Janka Francisciho - Rimavského, "Hoj, bystrý a smelý" na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal "Piesne sokolov tatranských" venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Venoval sa aj hudobnej teórie, najmä národnému štýlu v hudbe.

Daniel Záboj Lauček (1846-1911)

Básnik, beletrista, dramatik, filozof, evanjelický kňaz. Už počas štúdií v Levoči sa predstavil svojimi básňami "Zdroj", "Mánom", "Slovensku" a "Doma". Využíval v nich mytologickú symboliku. Publikoval tiež báje a lyrické piesne s ľúbostnými motívmi. Venoval sa aj filozofii a literárnej vede, najmä v prácach "Slovesnosť" a "Ľudské povedomie". K próze sa dostal cez úpravy ľudových rozprávok, ktoré publikoval v DENNICI. Presadil sa najmä ako dramatický autor hier "Úklad a matka", "U zôr", "Báseň", "Irina" a "Baltazár". Napísal aj práce o "Cyrilovi a Metodovi", "Bibliografiu Mateja Hrebendu", prekladal z nemčiny a latinčiny. Ako kaplán pôsobil u svojho otca Imricha Laučeka v Rimavskej Píle, u J. M. Urbana v Hlbokom. Po obvinení z panslavizmu žil 5 rokov u Š. M. Daxnera na jeho majetku v Suchých Doloch. Potom žil v exile u Lupoje, neskôr v Nanticoke (USA), kde neskôr aj zomrel.

Ján Vansa

Ján Vansa (1846-1922)

Evanjelický farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista. Počas štúdií v Levoči bol spoluzakladateľom rukopisného časopisu VESNA, prispieval aj do zábavníka NAPRED. V poézii čerpal námety z ľudovej tvorby, presadil sa najmä romantic. a historickými poviedkami. Vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah. Roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, ktoré vykonávalo nákupnú, predajnú i bankovú činnosť a malo vlastnú obchody. Zaoberal sa včelárstvom, starostlivosťou o včelín po celý rok, zaoberal sa pomológiou, zvlášť pestovaním jabloní. O tejto problematike publikoval aj články. Ochotnícky šíriteľ slovenských kníh a časopisov. Jeho činorodý život inšpiroval jeho manželku Teréziu Vansovú.

Terézia Vansová

Terézia Vansová (1857-1942)

Spisovateľka, redaktorka, publicistka, národná a osvetová pracovníčka, aktivistka ženského hnutia ŽIVENA. Pochádzala z národne uvedomelej rodiny, kde na ňu od detstva vlývali buditeľské akcie a úsilia slovenských národovcov. Venovala sa etnografii - v roku 1899 venovala kolekciu bábik v ľudových krojoch z Rimavskej Píly a Tisovca Národopisnej výstave v Prahe. Venovala sa gastronómii - zozbierala vyše 900 receptov, ktoré zoradila do "Novej kuchárskej knihy". Znalkyňa regionálnej histórie - Zvolena a Rimavskej Píly. Popredná predstaviteľka slovenského literárneho realizmu. Autorka básní, próz i divadelných hier. Je autorkou prvého ženského románu na Slovensku napísaného ženskou rukou "Sirota podhradských" i prvého hororového románu "Kliadba". Autorka rozpomienok na život na vtedajších dedinách "Paľko Šuška", "Danko a Janko", "Z fary a zo školy". Autorka biografie vlastnej matky - Terézie Medveckej, rodenej Lange i svojho muža - Jána Vansu. Podporovateľka ochotníckeho divadla v Tisovci "Potopa", "Svedomie" a "Môj Jožko". Zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku DENNICA.

Matej Hrebenda

Matej Hrebenda (1796-1880)

Ľudový spisovateľ, kolportér slovenských kníh, zberateľ ľudových piesní. V detstve a mladosti pôsobil ako mendík, neskôr hlásnik na Krokave a v Hačave, kde od roku 1820 až do svojej smrti žil.

Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zozbieral ľudové piesne. Zbieral vzácne knihy po Slovensku rozširoval knihy slovenských autorov. Životné osudy a zážitky z ciest po Slovensku opísal vo "Vlastnom životopise". Svoje vzácne knižné zbierky daroval študentským knižniciam, revúckemu gymnáziu i Matici slovenskej. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. I keď sám nevidomý, predsa viedol Slovenský ľud za svetlom poznávania.

Primátor mesta

Vytlačiť
Kategória: Samospráva
Dátum uverejnenia
Prečítané: 35758x

minac

Ing. Peter Mináč

Telefón: 047/5603802

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

 


 

Primátor mesta je štatutárnym orgánom mesta, majetkoprávnych vzťahoch mesta, pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mesta v administratívnych vzťahoch je správnym orgánom ktorý:

  1. Predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta je primátor, ktorého volia obyvatelia mesta v priamych voľbách na 4 roky. Funkcia primátora je verejná funkcia.
  2. Funkčné obdobie primátora sa skončí zložením sľubu novozvoleného primátora.
    Funkcia primátora je nezlučiteľnou s funkciou
    1. poslanca mestského zastupiteľstva,
    2. zamestnanca mesta, v ktorom bol zvolený,
    3. štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej mestom, v ktorom bol zvolený,
    4. predsedu samosprávneho kraja,
    5. vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,
    6. podľa osobitného zákona (napr. zákon č. 154/2001 Z. z.).
  3. Primátor mesta je štatutárnym orgánom mesta.
    Primátor mesta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, poveriť zamestnanca mesta. Takto poverený zamestnanec rozhoduje v mene mesta, v rozsahu písomného poverenia.
  4. Primátor mesta
    1. zvoláva a vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva, prípadne mestskej rady, ak zákon neustanovuje inak; podpisuje ich uznesenia a zápisnice,
    2. vykonáva mestskú správu,
    3. rozhoduje vo všetkých veciach správy mesta, ktoré nie sú zákonom, týmto Štatútom a Organizačným poriadkom mestského zastupiteľstva vyhradené mestskému zastupiteľstvu,
    4. uschováva mestskú pečať a mestskú vlajku a používa mestské insígnie,
    5. podpisuje všeobecne záväzné nariadenia mesta,
    6. predkladá mestskému zastupiteľstvu návrh na : vymenovanie náčelníka mestskej polície, vymenovanie a odvolanie riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií mesta.
    7. zastupuje mesto navonok – vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
  5. Primátor mesta môže pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonom alebo je pre mesto zjavne nevýhodné. Pozastaví ho tak, že ho nepodpíše v zákonom stanovenej lehote – to je do 10 dní odo dňa schválenia mestským zastupiteľstvom.
    Primátor pred pozastavením výkonu uznesenia prerokuje uznesenie v mestskej rade, uznesením, ktorej však nie je viazaný. V prípade, že mestská rada nie je zriadená, uznesenie prerokuje so zástupcom primátora mesta a v prípade potreby aj s príslušnou komisiou mestského zastupiteľstva.
  6. Ak bol výkon uznesenia mestského zastupiteľstva pozastavený, môže mestské zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak mestské zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia primátor mesta nemôže pozastaviť.
  7. Primátor mesta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie primátora mesta.
  8. Mandát primátora mesta zaniká
    1. odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
    2. uplynutím funkčného obdobia,
    3. vzdaním sa mandátu,
    4. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
    5. pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov mesta o odvolaní primátora, ktorým sa rozhodlo o odvolaní primátora,
    6. vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov mesta o odvolaní primátora, ktorým sa rozhodlo o odvolaní primátora mesta,
    7. zmenou trvalého pobytu mimo územia mesta,
    8. v prípadoch podľa § 13 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ak primátor do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,
    9. smrťou,
    10. zrušením mesta.
    Vzdanie sa mandátu primátora sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najskôr však dňom doručenia mestskému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.
  9. Skutočnosti uvedené podľa písm. d), g) a h) je primátor povinný bezodkladne oznámiť mestu.
  10. Mestské zastupiteľstvo
    1. vyhlási hlasovanie obyvateľov mesta o odvolaní primátora, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov, hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti primátora, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
    2. môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov mesta o odvolaní primátora, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť primátora na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
  11. O návrhu podľa odseku 10 písm. a) druhého bodu rozhoduje mestské zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Zástupca primátora

Vytlačiť
Kategória: Samospráva
Dátum uverejnenia
Prečítané: 6950x

hruska

Karol Hruška

 


Okruh úkonov a činností, ktorý je zástupca primátora mesta oprávnený vykonávať počas neprítomnosti a nespôsobilosti primátora mesta (napr. dovolenka, nemoc), ktorá však nesmie presiahnuť 6 mesiacov

  • zvoláva a vedie zasadnutie mestského zastupiteľstva a podpisuje jeho uznesenia
  • zabezpečuje výkon mestskej správy,
  • zabezpečuje prípravu zasadnutí mestského zastupiteľstva po stránke vecnej a obsahovej náplne, v súlade s rokovaniami komisií mestského zastupiteľstva a Výborom m. č. Rimavská Píla,
  • v súčinnosti s odbornými oddeleniami mestského úradu, koordinuje činnosť všetkých komisií mestského zastupiteľstva a Výboru m. č. Rimavská Píla a poskytuje poslancom a členom komisií informácie pre plnenie úloh,
  • kontroluje plnenia uznesení mestského zastupiteľstva.

Zástupca primátora mesta Tisovec zvolá mestské zastupiteľstvo v prípadoch podľa §13a ods. 3 o obecnom zriadení (ak ho nezvolá primátor) a podľa §12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Zástupca primátora mesta vedie zasadnutie mestského zastupiteľstva podľa §12 ods. 3, 5, 6 zákona o obecnom zriadení.

Ak zanikne mandát primátora mesta Tisovec, pred uplynutím funkčného obdobia, úlohy primátora mesta Tisovec plní zástupca primátora mesta v plnom rozsahu. V takomto prípade sa zastupovanie skončí, zložením sľubu novozvoleného primátora (§13b ods. 5 zákona o obecnom zriadení) a zástupcovi primátora patrí plat primátora.

NPTSPI banner 300x250 01

Harmonogram zberu SZ

TITUNA STRANA TISOVECbanner fine

Plán kultúrnych podujatí

kino banner

 

Novinky

Pozvánka MsZ 03 2017

Pozvánka MsZ 03 2017

Pozvanka MsZ 02 2017

Pozvanka MsZ 02 2017

Pozvánka na MZ 25.1. 2017

Pozvánka na MZ 25.1. 2017

Pozvánka na MZ 13.12. 2016

Pozvánka na MZ 13.12. 2016

Mikuláš v Rim. Píle

Mikuláš v Rim. Píle

Copyright ©2011 Mestský úrad Tisovec, Námestie Dr. V. Clementisa 1, 980 61 Tisovec, Tel: 047 5603888, Fax: 047 5603838

webmaster: Michal Stejskal; Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi. Na jej zobrazenie musíte mať zapnutý JavaScript.

Publisher LOGIN