| Hlavná stránka | Zoznam tém | Galéria | Vaše pripomienky a názory | Mapa webu | Kontakty |
  Prihlásenie
Meno (login)
Heslo

Registrácia/Úprava
  O webe...
www.tisovec.com
www.tisovec.eu

Mestský úrad Tisovec
© 2006÷2010

Design & webmaster:
Peter Kubinský


Foto k webu:
Milan Slabej
Peter Kubinský

Powered by:
phpRS
Sekcia * HRADY A ICH POVESTI – LEDNICA a VRŠATEC
Vydané dňa 19. 05. 2007 (2014 prečítaní)

Vršatec - Hrad Dátum konania: 26. máj 2007
Odchod: 5.00 hod. reštaurácia Hradová
Predpokladaný návrat do Tisovca : 21.00 hod.
Pešia trasa : obec Lednica – hrad Lednica– Červený Kameň - obec – hrad Vršatec – rekr. zariadenie pod hradom – Chmeľová /925 m/- sedlo pod Chmeľovou /820 m/ - Červený Kameň obec
Dĺžka trasy: 19 kilometrov (6 hodín)

ÚČASTNÍCKY POPLATOK:

Členovia: deti - 100,– dospelí – 200,–
Nečlenovia: deti – 200,– dospelí – 350,-


Prihlásiť sa a zaplatiť účastnícky poplatok je potrebné čím skôr, nakoľko bude pripravený len jeden autobus!!!!


Popis trasy: Turisticky zaujímavá trasa s prekrásnymi prírodnými scenériami a historickými pamiatkami. Prechádza od zrúcaniny hradu Lednica, cez obec Červený Kameň a cez Vršatské bradlá s peknými výhľadmi. Pokračuje k zrúcaninám hradu Vršatec a obchádza Vršatské bradlá z druhej strany a končí opäť v obci Červený Kameň. Je to stredne namáhavá trasa.
Starý hrad Po prehliadke hradu Lednica sa vydáme od turistického smerovníka v Lednici po modrej turistickej značke v miernom výstupe cestou pomedzi domy. Za posledným domom vľavo, úpätím Lednického brala cez starý ovocný sad. Pokračujeme výstupom po lúkach s peknými výhľadmi, až k cípu lesa. Ďalej poľnou vrstevnicovou cestou cez križovatku do listnatého lesa. Ním lesnou cestou cez potôčik. Na rázcestí v lese vľavo a v miernom stúpaní na lúku. Po vrcholovej lúke vľavo na JV do lúčnatého sedla, kde sú opäť výhľady. Mierne zostupujeme vpravo k lesu a po lesnej ceste na J v strmšom zostupe vedľa zrubovej chatky a okolo prameňa. Ďalší zostup vedie úvozovou cestou vedľa potoka k smerovníku pri zastávke SAD v Červenom Kameni. Spolu so žltou značkou prejdeme od smerovníka mostom cez Tovarský potok ku kostolu a ďalej popri mlynskom náhone. Pokračujeme po modrej výstupom po lesnej ceste vedľa potoka najprv mierne, neskôr strmšie do sedla vrchu Chotuč. Z neho stále modrou značkou po vrstevnicovej poľnej ceste na horný okraj obce Vršatské Podhradie k zastávke SAD. Odtiaľto v miernom stúpaní po asfaltovej ceste k Vršatským bralám. Po odbočení s cesty vľavo do lesa, za najužším miestom v skalách, prídeme k zrúcaninám hradu Vršatec, schovaným v hustom lese, ale v nádhernom prostredí.
Po obhliadke hradu sa vrátime späť na asfaltku a ňou prídeme k centrálnej turistickej orientácii na Vršatci pri rekreačnom stredisku. Ďalej pokračujeme žltou značkou. Od turistického smerovníka vystúpime do sedla pod Chmeľovou. Zo sedla potom strmším zostupom popod Babky lúkou, neskôr miernejšie popod skalné útvary lesom. Od najsevernejších výbežkov vršatského masívu mierne zostúpime k mlynskému náhonu, potom ku kostolu a opäť mostom cez Tovarský potok do Červeného Kameňa, kde našu približne 19 kilometrovú túru ukončíme.
Vršatec hrad (805 m),zrúcaniny stredovekého hradu nad obcou Vršatské Podhradie. Postavený bol v polovici 13. storočia a chránil cestu z Považia na Moravu. Začiatkom 14. storočia patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr Štiborovi zo Štiboríc. Od roku 1577 patril viacerým šľachtickým rodinám. Bol sídlom vršatského hradného panstva, ktoré sa v 17. storočí presťahovalo do Pruského. Hrad prestavali v 1. polovici 15. a v 2. polovicu 16. storočia. Skladal sa z nižšie opevneného podhradia a horného gotického hradu, prístupného po schodoch tesaných do skaly a cez skalný tunel. V roku 1707 výbuch pušného prachu zničil väčšinu objektov hradu.
Vršatec Vršatské Podhradie obec (650 m), 7 km od obce Pruské, na úpätí Vršatských bradiel. Sídlisko lužickej a púchovskej kultúry, hromadný nález železných nástrojov slovanského kováča z 9. storočia. Obec sa spomína v roku 1493 a patrila hradu Vršatec. Vo svahu za obcou sú pivnice hĺbené do skaly. V jej chotári je bývalý panský majer Dúžava. Sem chodil Hugolín Gavlovič, ktorý tu napísal svoje najvýznamnejšie dielo Valaská škola – mravov stodola. 7, augusta 1962 obec vyhorela. Nad obcou v skalách a v lese sa vypínajú zrúcaniny hradu Vršatec, s ktorým je vznik obce a jej dejiny úzko späté.
Chmeľová ( 925 m ), najvyšší vrchol Vršatských bradiel 3 km na JJZ od obce Červený Kameň a 1,5 km na S od Vršatského Podhradia. Je súčasťou masívu Vysoké Vršatce, pozoruhodného útesového pásma pozostávajúceho z hradieb a brál. Cmeľová je celá zalesnená, vrchol je bralnatý a miestami trávnatý. Je z neho krásny kruhový výhľad. Zvlášť zaujímavý je výhľad na masív Vršatca s bizarnými útvarmi a divokými roklinami. Okolité vápencové bralá sú príťažlivé svojou flórou. Masív Vršatca je rozdelený krátkou skalnatou úžinou na západnú a východnú časť. Touto úžinou prechádza cesta z obce Vršatské Podhradie k chate na Vršatci, prejazdná motorovými vozidlami.


( Zaradil: Peter Kubinský | Informační e-mailVytlačiť článok | Zdroj: Dušan Kojnok )