| Hlavná stránka | Zoznam tém | Galéria | Vaše pripomienky a názory | Mapa webu | Kontakty |
  Prihlásenie
Meno (login)
Heslo

Registrácia/Úprava
  O webe...
www.tisovec.com
www.tisovec.eu

Mestský úrad Tisovec
© 2006÷2010

Design & webmaster:
Peter Kubinský


Foto k webu:
Milan Slabej
Peter Kubinský

Powered by:
phpRS
Sekcia * ZA VLKMI DO POLONÍN
Vydané dňa 05. 05. 2009 (1081 prečítaní)

poloniny2 - 5

Z turistických chodníkov KST TO KOS Rimavská dolina

Keď sme plánovali turistické akcie na rok 2009, bolo jasné, že tento rok tam zaradíme bezpodmienečne aj oblasť najmenej navštevovanú turistami. A možno práve preto láka turistov svojou panenskou prírodou, tichom lesov, množstvom fauny a flóry. Národný park Poloniny.

Po každodennom zhone mnohým dobre padne zmena prostredia. A práve pôvabné lesné tiché prostredie bez zásahu vonkajšieho sveta, nazývané aj oázou ticha je tým pravým balzamom na dušu a srdce otvorené vnímať všetku tú krásu navôkol. Jednou z mála takýchto oblastí na Slovensku sú aj Bukovské vrchy s národným parkom Poloniny, nachádzajúcom sa v najvýchodnejšom severnom výbežku republiky. Je to jediná biosférická rezervácia na svete rozprestierajúca sa na území troch krajín: Poľsko, Slovensko, Ukrajina. Všetky tri štáty majú spoločný vrch. Je najvyšší v Poloninách a volá sa Kremenec(1210 m n. m.). Za Národný park boli Poloniny vyhlásené v októbri roku 1997, na ploche takmer 30 tisíc hektárov. Ich súčasťou sú vzácne horské lúky, nad hornou hranicou lesa, pralesovité porasty s množstvom zveri, vodárenská nádrž a drevená architektúra starých kostolíkov. Až 80 percent územia tvoria lesy. Prevládajú bukové a zmiešané jedľovo-bukové. Keďže hustota obyvateľstva na tomto území je výnimočne malá, od 5 obyvateľov na 1 km2 / vo vyšších horských polohách/ do 20 obyvateľov na 1 km2 / v nižších oblastiach/, vplyv človeka na prírodné prostredie v tomto chránenom území je minimálny. Oblasť ako stvorená na potulky prírodou a spoznávanie jej krás a hodnôt.
Odchod sme si naplánovali vo štvrtok, 9. apríla na 16. hodinu. Keďže na tak náročnú akciu sa prihlásilo len 7 turistov, na presun nám postačili dve osobné autá. Cieľom a miestom prechodného pobytu, sa nám stala malá obec Runina, schúlená pod hrebeňom Polonín. Odtiaľto sme vychádzali dva dni na túry.
V piatok sme sa autami presunuli do dedinky Nová Sedlica. Odtiaľ na trasu vedúcu na už spomínaný vrchol troch štátov, Kremenec. Vrcholové partie hrebeňa Polonín boli ešte pokryté z väčšej časti snehom a tak sme prechod mali sťažený. Okrem toho, že sa nám nohy do mokrého snehu zabárali na niektorých miestach až po kolená, k pohode popoludňajšej časti trasy nepridal ani dážď, ktorý nás sprevádzal od Kremenca. Ba občas sa pridali aj blesky a hromy. Naše premočené a unavené telesné schránky zavelili skrátiť pôvodne plánovanú trasu a zísť do Novej Sedlice skôr. Počasie tiež nevyzeralo, že sa umúdri. Keďže dole v nížine nepršalo a skrátením trasy sme získali nejaký čas, využívame ho na návštevu vodnej nádrže Starina. Po návrate do Runiny na nás už čaká majiteľ domčeka, teplá voda v bojleri a výborný guláš. Ten sme si zahovorili u miestneho krčmára ešte predo dňom a on nám ho ochotne uvaril. Aj keď sme na trase zažili naozaj rôzne druhy a vrtochy počasia, neľutujeme a sme spokojní.
V sobotu vstávame opäť skoro ráno. Čaká nás ďalšia časť hrebeňovky. Výstup na ňu absolvujeme priamo z Runiny. Počasie neveští nič dobré. Občasné mrholenie nám však chuť šliapať a spoznať ďalšie pekné zákutia Polonín neuberá. Vyrážame do sedla pod Ďurkovcom. Na hrebeni počasie pod psa. Pod nohami sneh, okolo nás hmla a vietor. Ideme ďalej, už po hrebeni. Cez vrchol Pľaša, Kruhliak, až na Ruské sedlo. Tak, ako sa minulý deň počasie otočilo k horšiemu, tentoraz je tomu naopak. Postupne sa začína vyjasňovať a druhá polovica dňa je nádherná, slnečná. Na Ruskom sedle opúšťame hrebeňovku a schádzame smerom k osade Ruské. Dedinka bola zrušená, ako mnoho iných v okolí, pred výstavbou vodnej nádrže Starina. Dnes sú tu už len pozostatky cintorína a osada slúži niektorým vyvoleným ako miesto víkendových pobytov. Do Runiny prichádzame okolo 17.-tej hodiny. Nasleduje posledné pivko v krčme u Mira, sprcha, ešte treba dojesť včerajší guláš, zbaliť sa a vyraziť domov. Pred 23. hodinou sme už doma, v Tisovci.

Názov akcie“ Za vlkmi do Polonín „ sme zvolili zámerne, pretože Poloniny sú známe aj tým, že táto šelma tu má svoj stály domov. Nebolo by preto zvláštne spozorovať ju, alebo aspoň jej stopy pri prechádzaní územím, v ktorom sa pohybuje. Viac nás však lákalo uvidieť zviera, ktoré tu v počte 5 kusov v roku 2004 vypustili do voľnej prírody. Je to zubor hrivnatý, najväčší európsky suchozemský cicavec. Trasy boli volené tak, aby sme videli čo najviac z typickej poloninskej prírody. Okrem pár sŕn a plazov sa nám však žiadne iné zviera nepodarilo vidieť. Množstvo stôp nás však utvrdilo v tom, že toto územie je naozaj bohaté na rôzne druhy zveri. Stopy vlka a medveďa neboli zriedkavosťou. Dva celé dni v Poloninách sme využili naplno. Prešli sme 51 kilometrov. Videli sme, čo sa vidieť dalo a zostáva len skonštatovať, že to za to stálo.

Fotogaléria k článku


( Zaradil: Peter Kubinský | Informační e-mailVytlačiť článok | Zdroj: Dušan Kojnok )